Máje hanby si možno odpustiť
Maloletým dievčatám máje stavať netreba a jeden máj na malú dedinu by mal stačiť (aj pre ochranu lesov), myslí si etnologička Jarmila Hluchová.
Ako si vysvetľujete oživený záujem o stavanie májov po roku 1990?
Stavanie májov je v súčasnosti naozaj pomerne obľúbené a súvisí najmä s prirodzenou potrebou ľudí zabávať sa. Ide totiž len o čiastočný návrat k pôvodnej ľudovej tradícii.
Čím sa jej obnovená podoba líši od pôvodnej, čo v nej zatiaľ najviac chýba alebo, naopak, nemá tam čo hľadať?
Z pôvodnej symboliky sa zachoval už len zlomok. Postavenie mája pred dom slobodnej dievky sa chápalo ako verejne demonštrovaný prísľub manželstva, čo dnes už nemožno očakávať. Za určitý úpadok by som však označila novodobé stavanie májov pred každý dom, kde majú dievča, bez ohľadu na jeho vek, dojča nevynímajúc.
V minulosti boli pokusy spojiť tradíciu stavania májov s oslavami Prvého mája. Ako dopadli?
Spomínam si, že pred niektorými veľkými priemyselnými podnikmi v našom meste stáli už v predvečer Sviatku práce veľké máje. Niektoré boli dokonca osvetlené pestrofarebnými žiarovkami a svietili do noci. Pripomínali mi skôr vianočné stromčeky, ale čo je hlavné – tradícia žila a prežila, hoci vo veľmi modifikovanej podobe.
Kedysi bolo rozšírené aj stavanie akýchsi „antimájov“. Môže sa vari tiež vrátiť v nejakej pozmenenej forme?
Zánik tradície stavania „májov hanby“ možno datovať do prvých desaťročí 20. storočia a sotva sa dá očakávať jej oživenie. Suché stromy či staré metly stavali mládenci neobľúbeným dievkam alebo dedinským klebetniciam. Zlé však bolo už aj to, keď si dievčina pred domom nijaký máj nenašla. Rodina dievčaťa súceho na vydaj sa tak ocitla v ťažkej situácii. Aby sa o rok nič podobné nezopakovalo, využívali dievky najrôznejšie čarodejné zariekania alebo pomoc dohadzovačiek.
V predchádzajúcich storočiach sa stavanie májov viackrát zakazovalo, vraj pre šetrenie lesov. A dnes ich vari možno ničiť? **
To, čo spomínate, boli opakované vrchnostenské zákazy v dôsledku škôd z výrubu. V roku 1770 vydala podobné nariadenie Kráľovská rada v Bratislave, o niečo neskôr ju nasledovala Zvolenská župa. Z pohľadu ochranárov ide o chvályhodný postup, zároveň však platí, že bez stromov nemôže byť stavanie májov. Samozrejme, treba zvážiť ich optimálny počet v obci.
**Čo hovoríte na rôzne nevyhlásené súťaže obcí v stavaní májov?
Súťaživosť tohto druhu existovala aj v minulosti. Aj vtedy mládenci súťažili, ktorý z nich postaví vyšší a krajší máj. Podobné pretekanie sa je prirodzeným prejavom a snaha prezentovať sa aj takýmto spôsobom mala bezpochyby svoj význam. Ale nikdy by nemala prekročiť hranicu bezpečnosti.
Text: Vladimír Jancura pre Pravdu
Foto: archív Jarmily Hluchovej