Nehodiť kameňom
Keď sa pred pár mesiacmi prevalili milenecké škandály svetoznámeho golfistu, celé Spojené štáty boli hore nohami.
Osobnú a rodinnú situáciu Tigera Woodsa neuveriteľne dotieravým spôsobom rozoberali a komentovali aj seriózne médiá. Celonárodný hriech – celonárodné rozhrešenie!
V Európe si výraznejšie ctíme súkromie, intimitu. Liezť do spální a do svedomia považujeme za dotieravé a neprístojné aj pod zámienkou morálneho apelu. Športová či „šoubiznisová“ popularita automaticky nesúvisí s očakávaniami na mravnú bezúhonnosť. A už vonkoncom nepredpokladá skladanie účtov anonymnej verejnej mase.
Napriek tomu je tento model medializácie aj na Slovensku nechutne podobný. Niekde sa čosi šuchne, spomenie, objaví sa fotka. V ďalšom slede horlivý bulvárny novinár zavolá (väčšinou) klamanej manželke. Surovo, nerešpektujúco. Ukáže sa, že je údajne poslednou osobou, ktorá o záletoch svojej domácej celebrity nevie.
Vzápätí sa odrazu vynorí kopa dobre informovaných. Ešte neskôr nastane veľké, preveľké prekvapenie, že klamaná (a predovšetkým zaskočená) žena nezdvíha telefón, neodpovedá, nekomunikuje. Nuž, nevedno, na základe akej domnienky sa predpokladá, že bude priam prahnúť oznámiť svoju horkosť národu… Žeby americký vzor?!
Skromnejší rozmer Slovenska i uzavretejšia národná povaha sa prejavujú aspoň v čomsi zdržanlivejšie. Žiadne milenky dobrovoľníčky sa nebudú hrnúť so sebapriznávaním. Že aj ony toto a tamto mali, zažili, okúsili… s hokejistom, futbalistom atď.
Predsa len: možnosť päťminútovej bulvárnej slávy by v našej milej, malej krajine nestála za riziko poriadnej rany do hlavy. Írečité označenia, prívlastky zo všetkých strán ani nespomínajúc. Menej je viac a zamiesť si pred svojím prahom nezaškodí nikomu. Takisto nazízať výlučne do vlastných hrncov. Nehádzať kameňom ani zlovestným slovom.
Text: Silvia Porubänová pre Pravdu
Foto: archív Silvie Porubänovej