Najnovšie

Príbeh: Facka

Keby som ju dal dnes, išiel by som pred výbor ako ten učiteľ, čo nedávno naložil nespratnému žiakovi.

Vladimír, lekár z východu
17.6.2009 16:00 , Aktualizované: 17.6.2009 16:00
odoberať
Google News
zdieľať
Príbeh: Facka
Foto: Vladimír, lekár z východu
Príbeh: Facka

Som rád, že vtedy ešte také predpisy neplatili. Na dojčenskom oddelení sme mali dieťa rómskej hluchonemej matky. Prišla na návštevu práve v čase, keď sme mali o poschodie vyššie vizitu a sestrička jej povedala, že musí chvíľu počkať, kým skončíme.

Počerná matka sa však do nepríčetnosti rozzúrila, vrhla sa na ňu a svojimi pazúrmi ju hlboko doškriabala od krku po hrudník. Plačúca a zakrvácaná zdravotná sestra vybehla hore a vyžalovala sa mi, čo sa stalo. Zbehol som za Cigánkou, vraj čo to vyvádza na našom oddelení, bordel mi tu nikto robiť nebude. Podišiel som k nej, pretože neustále nahlas vykrikovala, vlastne len vydávala strašidelne znejúce hrdelné zvuky, sama sa totiž nepočula.

Vrhla sa však aj na mňa, tak som ju jednou rukou schmatol za blúzku pod krkom a druhou som jej dal celkom slušnú facku. Vreštiac sa pomaly zosunula dolu na zem. Pozriem sa na bok a vidím, že prichádza jej manžel. V duchu som sa pripravil na to, ako ma teraz „zmaľuje“. Obďaleč stála aj zakrvavená sestrička a nevedela, či mi má prísť na pomoc a skončiť ešte horšie, alebo začať volať „o ratu“.

„Pozrite sa na sestričku, čo jej urobila vaša žena. To za to dostala odo mňa facku,“ skúsil som sa z toho na úvod ešte vykrútiť. Cigán však mávol rukou, akože sa nič nedeje a vraví: „To nič, pán doktor. To ste jej málo dali. Viete, aká je to beštia?
Prestavte si, čo urobila so mnou! Prišiel som raz opitý domov, ľahol som si do postele a tvrdo zaspal. Naraz sa zobudím na to, že ma strašne »ric peče«.Vyskočím z postele a čo vidím? Ona pod posteľou, kde som ležal, od zlosti rozložila oheň! Dobre, že nám celá chalupa nezhorela! Takže schvaľujem, že ste jej jednu vyťali, opakujem, aj málo jej bude! Doma jej ešte pridám!“

Schmatol svoju ženu a odkráčali domov. Neskôr si boli zobrať aj dieťa – už bez incidentov. Sestričke však po „mačacích drápoch“ zúrivej matere ostala pamiatka na celý život v podobe jaziev. A ja som bol rád, že sme to vtedy vyriešili „ručne-stručne“ a nič viac z toho nebolo. Neviem, ako by to úrady riešili dnes. Chvalabohu, už som dôchodca.

Text: Vladimír, lekár z východu
Ilustrácia: Vladimír Nagaj

Považujete postup z lekára za správny a vhodný? Vyjadrite svoj názor v diskusii.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie