Príbeh o dobrej duši
Zamestnanci nášho penziónu sme boli "zohratá partia".
Veď sme tu všetci pracovali od jeho otvorenia. Spolu sme začínali, a tak nečudo, že sme sa dobre poznali. V ten deň, keď k nám mala nastúpiť nová pracovníčka, sme boli všetci napätí. Mala manžela vo vysokej funkcii až kdesi v parlamente. Všetci sme čakali, čo to bude za „paničku“. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme ju bližšie spoznali! Obyčajné žieňa zo skromnej rodiny. A k tomu ešte „dobrá duša“. Prekypovala empatiou. Každého vypočula – klientov aj kohokoľvek z personálu. A tak sa stalo, čo nikto nečakal. Pred jej okienkom na vrátnici sa čoskoro zastavovali klienti jeden po druhom. A ona im poradila, vypočula ich a neraz aj čo-to za nich zariadila. Svoje problémy nechávala bokom. Aj keď sme sa pomimo dozvedeli, že ju muž podvádza a že sa chystá odsťahovať k milenke, ona bola vždy usmiata a ochotná pomôcť, nikomu sa nesťažovala.
My z iných úsekov sme aj boli radi, že sa našiel dôverník, ktorý nás odbremenil od niekedy aj nepodstatných problémov našich zverencov, ktorých sme pre nával iných povinností nemali čas vždy vypočuť. Mysleli sme si, že správa o rozpade jej manželstva, ktorá sa po našom malom mestečku o Milke šírila, patrí len do kategórie klebiet. Veď ona sama bola navonok úplne v pohode! Čo sa však dialo v jej srdiečku, to sme sa už nikdy nedozvedeli.
Jedného dňa ráno prišla do práce akási nesvoja. Kolegyni povedala, že sa necíti dobre. „Akosi ma pichá v hrudníku, asi to bude z chrbtice,“ zdôvodnila sama sebe svoj stav. Deň prebiehal ako obyčajne, len naša Milka mala na okienku vrátnice zatiahnuté záclonky. Okolo desiatej sa zrazila so službukonajúcou zdravotnou sestrou na chodbe a utekajúc na WC zakričala: „Idem asi vracať!“ Sestrička ani nestačila urobiť pár krokov a začula tupý úder. V momente sa otočila a utekala na toalety. Tam našla Milku chrčať na zemi. Zdravotníci ju okamžite začali oživovať. Ľudia sa zbehli, každý chcel nejako pomôcť. Dorazila záchranka. Čas letel ako divý, nestačili sme ho však vnímať. No tak, vráť sa… Nie, Milka zomrela. Podľa nálezu z pitvy išlo o rozsiahly infarkt. V prenesenom význame slova jej puklo srdce… Chodili sme ako bez duše a pýtali sa, kde sa stala chyba. Aj ona bola len človek, potrebovala pomoc, vyrozprávať sa. Ako to, že sme to nepostrehli? Azda jej „dobrá duša“ odišla tam, kam raz pôjdeme všetci. Tam nás iste čaká…
Príbehy, ktorých autormi sú odborníci, externí spolupracovníci Pravdy, sa skutočne stali. Cieľom autorov bolo dodržať etiku svojej profesie. Zo spomínaného dôvodu sa predstavujú iba krstným menom.
Text: Zuzana z geriatrie pre Pravda Ženy
Ilustrácia: Vladimír Nagaj