Čarodejník s valutami
Rasťo bol jedináčik, pri jeho narodení už rodičia mysleli na zaslúžený dôchodok. Jeho výchovu nezvládli, čoskoro rezignovali a on si začal užívať život.
Bol nadpriemerne inteligentný, ale v škole sa mu nechcelo sedieť a radšej sa túlal s kamarátmi. Nákladný život vo veselej partii vždy niečo stojí. Ani Rasťovi sa peniaze nesypali. Zvykol si na bezstarostné míňanie a zrazu bolo treba čoraz viac peňazí, lebo sa oženil s atraktívnou čiernovláskou a na ceste bolo dieťa. Dal sa na vekslovanie. Povolanie čašníka vymenil za výnosnejšie miesto čarodejníka s valutami a začali sa dlhé mesiace hojnosti. Autobusy plné turistov, ktorí prichádzali obdivovať našu kultúru i históriu, magicky priťahovaní spoločenskými zmenami, boli zlatonosnou baňou. V spoločnosti doznievali posledné kŕče predchádzajúceho režimu, každý druhý človek túžil po drobnej sume v zahraničnej mene. Vekslák limity nepozná, rýchlo sa orientuje na trhu. Rasťo bol vo svojich kruhoch uznávanou persónou, bol čoraz úspešnejší a chcel čoraz viac. Jedného dňa prevzal značnú sumu a sľúbil vymeniť ich za doláre v dobrom kurze, ale koruny už poškodený neuvidel. Tento špás ho neskôr vyšiel na päť rokov straty slobody. Vo väzení ho ostatní obdivovali, kto vie prísť k veľkým peniazom, je vždy v týchto kruhoch uznávaný, na spôsobe ich získavania nezáleží. Zaraz mal okolo seba množstvo pochlebovačov, túžiacich priživiť sa na jeho schopnostiach.
Zaujal ma pri prvom stretnutí, mal vysoké ambície, hovoril otvorene o svojom detstve i rodinnom zázemí. Zveril sa mi s obavami z rozvodu, mladá a atraktívna žena bola zrazu sama. Keď mi rozprával o svojom spôsobe obživy, občas sa mi zatmelo pred očami pri sumách, ktoré mu prechádzali pomedzi prsty. Nemal zlú východiskovú pozíciu, manželka so synom chodievali na návštevy, dobre sa uchytil v práci v montážnej hale, zapájal sa do športových aktivít na oddelení a na skupinových terapiách bol hviezdou takmer každého sedenia. Vzorný väzeň – ako z príručky. Aj ja som mu uveril a zostal som trpko sklamaný. Zabudol som na praxou overenú skutočnosť, že podvodníci sa nemenia. Jeho ,,bačovanie" na oddelení dosiahlo také rozmery, že sme ho museli premiestniť do iného ústavu. Po jeho odchode navyše prišli o zamestnanie dvaja členovia personálu, ktorí podľahli jeho šarmu a nosili mu do výkonu trestu nepovolené veci. Aj oni zabudli, že byť podvodníkom je ľudská črta, ktorej nositeľ sa obyčajne nezmení.
Richard, pedagóg z nápravnovýchovného ústavu