Jeden deň v Bruggách
"Bruggy sú diera". ",Bruggy NIE SÚ diera". "Bruggy SÚ diera" "Ray, práve sme vystúpili z vlaku! Nemôžeme si súdy nechať, až kým uvidíme mesto?" Týmto dialógom sa začína film V Bruggách.
Vlani bavil divákov a zviditeľnil krásne belgické mesto, ktoré má nie náhodou aj prezývku Benátky severu.
Daniel Suchý dsuchy@pravda.sk
Príbeh dvoch britských mafiánov, ktorí musia proti svojej vôli a každý po svojom niekoľko dní spoznávať mesto, sa tu nakrúcal takmer pol roka za výdatnej podpory Filmovej kancelárie Brúgg. Mesto film náležite využilo na propagáciu. Na internete sa dá stiahnuť aj mapa s miestami, kde sa odohráva.
//„Ako môžu kanály, mostíky, dláždené ulice, kostoly a všetky tie rozprávkové veci nebyť niečie gusto?“
//Na Bruggách je výnimočné zachované historické centrum v tvare vajíčka, ktoré ohraničuje kanál obopínaný cestou. Minimu zásahov v srdci mesta vďačia Bruggy za zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Centrum prežilo v historickej podobe práve vďaka tomu, že bolo v správny čas ,,dierou“. Bruggy založili v 9. storočí Vikingovia a nazvali ho svojím výrazom pre prístav. Už od 13. storočia boli významným a bohatým centrom obchodu a textilného priemyslu. Zlaté časy sa skončili o dve storočia neskôr, keď prišla kríza textilného priemyslu a Bruggám začal konkurovať prístav v Antverpách. Toto obdobie však prinieslo rozmach výtvarného umenia vďaka slávnym flámskym majstrom. Bruggy sa opäť zobudili až v 20. storočí – ako centrum cestovného ruchu a vďaka novému prístavu. Predtým museli prečkať druhú svetovú vojnu, ktorá poznačila tvár nejedného mesta. Bruggy vraj Nemci obišli práve preto, že boli chudobné a bezvýznamné.
//„Myslíš si, že je to na niečo dobré?“ „Či je čo dobré?“ „Plaviť sa na člne a pozerať sa naokolo“. „Myslím, že áno. Hovorí sa tomu prezeranie pamiatok“.
//Pôvaby severskej sestry Benátok turisti radi obdivujú z člna plaviaceho sa po kanáloch alebo z koča ťahaného koňmi. Menej romanticky a viac športovo založení si požičajú bicykel, na ktorom sa po prehliadke mesta môžu doviezť za 50 minút až k moru. Aj pešo sa však dá celé centrum prejsť od severu na juh za 25 minút. Práve pešia prehliadka dáva najlepšiu možnosť zastaviť sa a vychutnať si pohľady na rozprávkové zákutia či prezrieť si kostoly svedčiace o niekdajšom bohatstve Brúgg. Najviac azda O. L. Vrouwekerk (Kostol našej panej) so 118 metrov vysokou vežou. Jeho hlavnou atrakciou je mramorová socha Madony s dieťaťom od Michelangela – jedno z mála majstrových diel mimo Talianska. Trochu od hlavnej turistickej trasy stojí pozoruhodný Jeruzalemský kostol. Tajomstvom opradená je Bazilika svätej krvi. Jej kaplnka skrýva slávnu relikviu – valcová nádoba ukoristená počas križiackych výprav v Jeruzaleme v 12. storočí údajne obsahuje vyschnutú krv Ježiša Krista, ktorá sa pri rôznych príležitostiach opäť stáva tekutou.
//„Ideš hore?“ „Čo tam je?“ „Výhľad.“ „Výhľad na čo? Na toto tu dole? Vidím to aj odtiaľto“. „Ray, ty si asi najhorší turista na celom svete“.
//V susedstve baziliky na námestí Burg je reprezentatívna budova radnice. Len pár krokov vedie na najväčšie námestie Markt. Stojí tu dominanta mesta – veža Belfry. Po zdolaní 366 úzkych schodov ponúkne úchvatný výhľad na celé mesto a v dobrom počasí aj na jeho okolie. Keď k výhľadu zahrá aj zvonkohra – zvuk 47 zvonov človek cíti v celom tele. Ďalším miestom s nádherným výhľadom je moderná koncertná hala na námestí 't Zand neďaleko železničnej stanice. Trojuholník najlepších pohľadov na Bruggy uzatvára násyp, na ktorom stoja štyri staré mlyny. Dva z nich sú privezené. Sint-Janshuismolen tu však stojí od roku 1770. Pôvodne fungoval do roku 1914. O polstoročie neskôr ho zrekonštruovali a v letnej sezóne si stále môžete nechať od mlynára ukázať, ako pracuje. Pocit, že tu sa zastavil čas, premôže návštevníka Brúgg na viacerých miestach. Begijnhof založili v roku 1245 pobožné ženy, ktoré tu žili ,,v manželstve s Kristom“. Rozsiahly dvor tvorený domčekmi a kostolíkom má udržiavanú záhradu, kde na jar kvitnú narcisy. Rovnako sa zachovali aj Božie domy (godshuizen), ktoré stavali cechy ako zabezpečenie na starobu alebo v chorobe pre svojich členov a boháči pre chudobných.
//„Čím je Belgicko známe? Čokoládou a zneužívaním detí. A čokoládu vynašli len preto, aby na ňu lákali deti“.
//Skúste takúto hru: Ktoré je najzvláštnejšie múzeum, aké ste kedy videli? Bruggy majú niekoľko čiernych koní. Múzeum čokolády? V Belgicku neprekvapí. Múzeum diamantov? V Bruggách začali s ich leštením a vy môžete vidieť, ako sa to robí. Múzeum čipky? Bruggy boli predsa centrom textilu a stále sa pýšia, že tu predávajú čipku ,,not made in Taiwan.“ Ale čo takto Múzeum lámp? Alebo, že by bolo favoritom Múzeum hranolčekov? Toto typické belgické jedlo tu môžete ochutnať so všetkými možnými omáčkami a druhmi mäsa, hneď ako sa dozviete všetko o histórii zemiakov a o tom, ako sa z nich urobili prvé hranolčeky. A samozrejme flámski majstri ako Jan van Eyck či Hans Memling sídlia v Groeningenmuseu, ktoré ponúka aj diela Hieronyma Boscha, Jamesa Ensora, Reného Magritta a ďalších. Tento rok je však pre rekonštrukciu častejšie zatvorené ako otvorené.
//„Vieš, že v Bruggách bowling nie je?“ „Áno, ale aj tak sa chcel pozrieť“. „Myslí si, že majú stredovekú bowlingovú dráhu?“
//Nočný život ako v Bruseli síce Bruggy neponúkajú, ale vynahradí ho bohatá ponuka festivalov a výborných reštaurácií. Dve z nich sa môžu pýšiť tromi michelinovskými hviezdičkami. A belgické pivo je síce iné než slovenské, ale rozhodne sa ho netreba báť. Bruggy sú v názve viacerých značiek, ale iba Brugse Zot sa naozaj varí v meste – rodinný pivovar De Halve Maan (Polmesiac) funguje vyše 450 rokov. Ešte dlhšie servírujú v Café Vlissinghe – od roku 1515!
INFOBOXÍK: V Bruggách (2008) V britskej čiernej komédii režiséra Martina McDonagha uprace šéf gangu (v podaní Ralpha Fiennesa) dvojicu svojich mužov (Colin Farrell, Brendan Gleeson) po nevydarenej akcii do Brúgg, ktoré v detstve navštívil. Film získal oscarovú nomináciu za scenár, 3 nominácie na Zlaté glóbusy, z ktorých si jeden aj odniesol Colin Farrell a na odovzdávaní britských filmových cien premenil zo 4 nominácií tú za scenár. V článku sú použité citáty z filmu s vynechaním neodmysliteľných vulgarizmov. VIZITKA: Bruggy (Brugge) Hlavné mesto provincie Západné Flámsko Poloha: severozápad Belgicka, 100 km od Bruselu Počet obyvateľov: 117 000 (3. najväčšie flámske a 6. najväčšie belgické mesto) Rozloha: 138,4 km2, historické centrum: 4,3 km2 Užitočné adresy: www.brugge.be (pamiatky, ubytovanie, doprava, mapa na stiahnutie), www.trabel.com/brugge.htm, www.b-rail.be (belgické železnice) Tip: Zastavte sa v ktoromkoľvek hosteli a zoberte si zadarmo mapu pre mladých s logom Use-it. Je obojstranná – Bruges by Day a Bruges by Night – to hovorí za všetko.
Text:Daniel Suchý, Pravda