Príbeh: Cucflek na zadku
"Aký somár vám na ritke urobil tento cucflek, veď to vás neuhryzol had, ale pichol bodliak!" Dnes už len s úsmevom spomína Viktor na príhodu z mladosti.
Kongres, na ktorý som pricestoval z druhého konca republiky, sa začínal o hodinu. Prechádzal som sa v parku kliniky a odrazu tam stáli tie dve. Okuliare stále potrebujem iba na čítanie, ale teraz som videl akoby dvojmo.
Chvíľami mi splývali v jedinú – a boli krásne. Tak sa na seba podobali, že ľudia sa za nimi otáčali. Nemohol som inak, pristúpil som k nim a rovno som sa opýtal: „Prepáčte, slečny, nevolala sa vaša mamička za slobodna Macháčová?“ Videli šedivejúceho päťdesiatnika, nuž odpovedali bez zaváhania, vraj áno. Odkiaľže poznám ich mamku?Bože môj, vraj odkiaľ?
Ona mala šestnásť, ja o rok viac, spolu tridsaťtri. Ja som k nej horel láskou ako sicílska Etna a ona ma odmietala chladná ako cencúľ z Dobšinskej ľadovej jaskyne. Potom prišiel ten školský výlet pri jazere, kde si moja milovaná Vieročka sadla do trávy a odrazu vyskočila a vrieskala, vraj ju uhryzla vretenica. Triedna dostala hysterický záchvat, telocvikár utekal po pomoc do horárne a ja, budúci záchranca ľudských životov, som neváhal.
Vierku som položil do trávy tvárou nadol, poodtiahol som jej nohavičky a cucal som, vypľúval sladké sliny s jej krvou, kým nepriletel horár s džípom a pacientku s hadím jedom v tele neodviezol do dediny, kde jej lekár mal podať protijed. Ten sa však na miesto uhryznutia len pozrel a namiesto uznania za obetavosť budúceho kolegu lekára povedal:
„Slečna, aký somár vám na ritke urobil tento cucflek, veď to vás neuhryzol had, ale pichol bodliak!“
Do konca školského roka sa na mne rehotala celá trieda a navyše moja osudová láska vyhlásila, že s takým hlupákom ona veru nikdy chodiť nebude!
Toto všetko som stihol vyrozprávať akoby naklonovaným krásnym dvojčatám, keď po chvíli vyšla na dvor ich mamička, kráčajúca práve od zubára, a po toľkých rokoch napokon splnila môj chlapčenský sen. S potešením ma objala a dokonca vybozkávala na obe líca! Potom sme už obaja len spomínali a nemocničným areálom sa niesol veselý chichot pri spomienke na budúceho pľúcneho lekára, ktorý v krízových situáciách používa netradičné liečebné metódy.
Zdroj: Viktor, pľúciar na dôchodku, pre Pravdu
Foto: Shutterstock
Príbehy, ktorých autormi sú odborníci, externí spolupracovníci Pravdy, sa skutočne stali. Cieľom autora bolo dodržať etiku svojej profesie. Zo spomínaného dôvodu sa vám predstavuje iba krstným menom.