Vôňa sa nedá poslať e-mailom, musíte ju zažiť
Hudobný skladateľ Rastislav Dubovský je autor známej piesne Leť tmou, ktorá súťažila aj na Eurovízii v Moskve (spievala Nela Pocisková a Kamil Mikulčík).
Nedávno mala premiéru jeho orchestrálna skladba Oheň života, ktorú uviedla Slovenská filharmónia v bratislavskej Redute. Hudba mu niekedy vonia sopečnou lávou…
Akú vôňu máte rád a akú nie?
Príjemná je vôňa jari, vôňa ženy, vôňa peknej krajiny. Nepríjemne môže voňať pripálené dobré jedlo, na ktoré ste sa práve tešili.
Môže vôňa inšpirovať skladateľa pri komponovaní hudby? Máte konkrétny zážitok?
Napríklad vôňa ženy vie podnietiť vznik nejedného hudobného diela. Inšpirovala ma aj k napísaniu a venovaniu jednej, zatiaľ nezverejnenej piesne, pod názvom Letná noc s nežne zmyselným kontextom. Inou inšpiráciou bola návšteva úžasnej nevyhasnutej sopky a sopečnej krajiny na ostrove La Palma. Jej „vôňa“ a charakter ma podnietili k napísaniu dramatickej časti mojej orchestrálnej skladby Oheň života, ktorú uviedla Slovenská filharmónia v slovenskej premiére v novembri minulého roka.
Spája sa vám hudba s vôňami? Alebo – má hudba svoju vôňu?
Určite sa mi vôňa spája s hudobnými nástrojmi. Akustické nástroje, ktoré sú vyrobené z ušľachtilého dreva, majú svoju krásnu originálnu vôňu. Pri storočnom klavírnom krídle, na ktorom hrám, cítim, že nástroj dýcha aj históriou. Inšpirujúci môže byť aj moment rozbaľovania nového štúdiového nástroja, ktorý zase vonia novotou a vyvoláva u mňa očakávanie nových technických a zvukových možností.
Vonia nejako koncertná sála? Publikum?
Aj vďaka čuchovému vnemu môžeme pocítiť jedinečný zážitok vnímania javu, ktorému sa hovorí „génius loci“, konkrétneho miesta, napríklad koncertnej sály, opery, divadla, nahrávacieho štúdia. Návštevníci, umelci a publikum spoluvytvárajú a živia tento vnem. Vôňa je veľmi osobný a nezdigitalizovateľný pocit. Nepošlete ju e-mailom, musíte ju zažiť.