Primitívny moreplavec
Na rozdiel od svojich krajanov - svetoznámych polárnikov či olympijských víťazov - sa tento Nór radšej zdržiaval v teplých krajinách. Život Thora Heyerdahla bol však spätý s netradičnými dobrodružstvami na mori aj na súši. V stredu 18. apríla uplynie desať rokov od jeho úmrtia.
Mohli sa juhoamerickí Indiáni preplaviť na jednoduchých pltiach cez Tichý oceán až do Polynézie? Najlepšie by sa to dalo zistiť tak, že to sám skúsim. Zhruba takto zrejme rozmýšľal Thor Heyerdahl, ktorého preslávila najmä plavba na pltiach z balzového dreva z Peru na ostrov Raroira. Päťčlenný tím v rámci expedície Kon-Tiki nakoniec v roku 1947 bez väčších problémov prekonal za 101 dní 6¤880 kilometrov a Heyerdahl dokázal, že Polynézia mohla byť osídlená nielen zo severu, ale aj z východu. Neskôr sa takémuto výskumu začalo hovoriť experimentálna archeológia a antropológia.
Heyerdahl sa narodil v juhonórskom meste Larvik v roku 1914 a už ako dieťa prejavil silný záujem o zoológiu. V rodičovskom dome dokonca otvoril malé múzeum, ktorého hlavnou atrakciou bola jedovatá vretenica severská. Zoológiu a geografiu nakoniec aj vyštudoval na Univerzite v Osle, no zároveň súkromne skúmal polynézsku kultúru a históriu.
Prvýkrát sa oženil v roku 1936 s Liv Torpovou, ktorá s ním podnikla všetky expedície okrem najslávnejšej Kon-Tiki, no napriek tomu v Heyerdahlových písomných záznamoch podozrivo chýba. Nejakí čas žili na súostroví Markézy spolu s domorodcami, ktorých predkovia boli kanibali. Heyerdahla však najviac zaujímalo, ako sa na tento odľahlý ostrov dostali prví ľudia. Všimol si totiž, že mnoho miestnych rastlín je identických s juhoamerickou flórou.
Prácu na výskume zastavila druhá svetová vojna. Výskumník sa vrátil do Nórska, kde bojoval proti okupantom, za čo získal aj vyznamenanie za statočnosť. Pozornosť celého sveta si však získala jeho expedícia Kon-Tiki. Dokument o nej získal Oscara a z knihy sa predalo zhruba 60 miliónov výtlačkov. Nasledovali ďalšie výpravy, napríklad na Galapágy, kde objavil artefakty patriace indiánskym kultúram Ekvádoru a Peru. V rokoch 1955 a 1956 viedol prvé koordinované vykopávky na Veľkonočných ostrovoch. Aj tam našiel indície o prítomnosti návštevníkov z Južnej Ameriky. Tieto zistenia nahrávali tzv. difuzionistickej teórii, ktorá bola reakciou na evolucionizmus a odmietala myšlienku evolúcie a zaviedla princíp difúzie. Napríklad heliolitická teória sa opiera o existenciu kultu Slnka.
Heyerdahl sa však najviac venoval propagácii ochrany prírody, pričom využíval poznatky z množstva expedícií na primitívnych, no efektívnych plavidlách. V roku 1970 preplával Atlantik na papyrusovej lodi Ra II a priamo tak spochybnil Columbusa ako prvého muža, ktorý na lodiach prekonal Atlantický oceán. Osem rokov sa plavil na plti Tigris od ústia Eufratu a Tigrisu cez Omán a Pakistan až po Džibuti. Podľa neho dávne kultúry vnímali oceán ako diaľnicu a nie ako neprekonateľnú prekážku. Zároveň často upozorňoval na množstvo znečistenia, ktoré objavil uprostred oceánov.
„Vnímame oceán ako nekonečný a používame ho ako stoku,“ hlásil Heyerdahl. Nórsky dobrodruh a archeológ zomrel vo veku 87 v Taliansku po dlhej chorobe. Diagnostikovali mu rakovinu mozgu.