Čítajte viac
Hviezdne kauzy
|
pred 1 mesiacom
|
27
Syna zavrhol, keď zrazil chodca. Nikdy sa nezmierili. Jiří Sovák bol nekompromisný
Diváci si ho pamätajú ako skvelého komika. Na javisku aj pred kamerou vedel vždy vyvolať vlny smiechu. V skutočnom živote však bol nekompromisným a tvrdým chlapom, ktorý navždy odvrhol vlastného syna. Nemal s ním žiadne zľutovanie.
Herec Jiří Sovák a herečka Jana Brejchová počas nakrúcania filmu Zabil jsem Einsteina, pánové.
Jeho nezameniteľné hlášky zo seriálu Chalupáři či z kultovej komédie Marečku, podejte mi pero doslova zľudoveli a dodnes bavia viaceré generácie. Patril k najmilovanejším českým komikom, no mal aj druhú tvár. Bol svojrázny, tvrdohlavý, prísny a miestami výbušný. Nebolo s ním jednoduché vyjsť.
Ľudia ho poznajú ako Jiřího Sováka, no jeho pravé meno bolo Jiří Schmitzer. Narodil sa 27. decembra 1920 do rodiny pražského mäsiara a krčmára. Otec trval na tom, aby pokračoval v remesle. Chcel synovi odovzdať stabilný rodinný podnik. Mladý rebel však túžil byť hercom. Oveľa svetlejšiu budúcnosť videl v divadle.
Jiří síce poslušne vyštudoval hotelovú školu, no keď tajne začal študovať na štátnom konzervatóriu v Prahe, otca to rozzúrilo a vypukla divoká rodinná hádka. V tom čase vzniklo aj umelecké meno Sovák. Herec vraj počas nacistickej okupácie jednoducho nechcel vystupovať s nemecky znejúcim priezviskom Schmitzer a tak si na protest zmenil meno.
Pracoval ako úradník aj skladník
Počas vojny si Sovák prešiel náročnou skúškou. Musel byť opatrný a príliš nevystrkovať rohy, aby nepútal veľkú pozornosť. Pracoval ako úradník v poisťovni či dokonca ako skladník, no po večeroch hral s radosťou v ochotníckych spolkoch.
Tú pravú hereckú školu však zažil až v Horáckom divadle v Třebíči, kde nabral hádam najcennejšie skúsenosti. Profesionálnym hercom sa stal v roku 1943.
Cez provizórne podmienky sa prepracoval do legendárneho Divadla E. F. Buriana, z ktorého neskôr prestúpil do prestížneho Divadla na Vinohradech a nakoniec sa dostal priamo na dosky Národného divadla.
Bohémsky život a odchod od manželky
Sovák sa počas 40. rokov minulého storočia nestal len plnohodnotným hercom, ale aj manželom. Nebol však príliš rodinný typ. Chcel okúsiť pravý bohémsky život hercov.
Kým jeho manželka Blanka túžila po klasickom, pokojnom rodinnom zázemí a stabilite, Sovák žil naplno divadlom, nočnými debatami v krčmách a plnými dúškami si užíval umeleckú spoločnosť.
Doma netrávil toľko času, koľko by zrejme bolo treba, čo viedlo k rýchlemu odcudzeniu. Stret dvoch úplne odlišných svetov nezachránilo ani narodenie syna a tak prišiel rozvod. Šepkalo sa aj o tom, že za rozpadom manželstva bola nevera.
Blanka to niesla ťažko a malý Jiří, ktorý si nechal otcove pravé priezvisko, vyrastal s pocitom, že ho vlastný otec opustil a vymenil za začínajúcu slávu a novú ženu. Tento okamih akoby položil základy pre ich celoživotné odcudzenie a hlbokú nevraživosť, ktorú už nikdy nedokázali prekonať.
Sovák sa následne oženil znovu, no ani tento vzťah mu nevyšiel. Ako sa však vraví, do tretice všetko dobré. Keď spoznal o 18 rokov mladšiu Annu Homulkovú (prezýval ju Andulka), bolo vymaľované. Oženil sa znovu a po boku Andulky strávil dlhých 40 rokov.
Našiel u nej bezpečný prístav, no ona si vytrpela svoje. Trpezlivo mu však tolerovala jeho výbušnosť aj vášeň pre pohárik alkoholu. Zaujímavosťou je, že spolu nemali žiadne deti.
Syna vymazal zo života
Sovákov syn z prvého manželstva – Jiří Schmitzer – sa vydal na rovnakú dráhu ako otec. Nebol však len herec, ale aj hudobník.
Stretli sa aj na filmovom pľaci počas nakrúcania komédie Marečku, podejte mi pero. Zahrali si dokonca otca a syna. Zatiaľ čo pred kamerami hrali celkom harmonickú rodinu, v súkromí to bolo oveľa komplikovanejšie. Staré krivdy však dvojica vo filme dala bokom a nikto si nič nevšimol.
Skutočné „zemetrasenie“ však prišlo v osudnom roku 1976. Schmitzer vtedy sadol pod vplyvom alkoholu za volant a spôsobil tragickú autonehodu – zrazil chodca, ktorý následne zomrel. Súd ho poslal na tri roky za mreže.
Sovák reagoval s nevídanou tvrdosťou. Namiesto otcovskej podpory syna definitívne odpísal. Vydedil ho a do konca života s ním už vraj neprehovoril jediné slovo. Nepoznal sa ani s vnúčatami.
Za dverami krčiem
Ako sme už spomenuli, Sovák miloval nočný život a za dverami krčiem mal povesť geniálneho glosátora. S hercom Vladimírom Menšíkom, ktorého miloval ako vlastného brata, tvorili nerozlučnú dvojicu.
Nielenže sa spolu objavili vo filmoch ako Kdo chce zabít Jessii?, Pane, vy jste vdova!, Až přijde kocour alebo Bohouš, a vedeli na filmovom pľaci spontánne improvizovať, ich spoločné pitky a slovný ping-pong mimo kamier v dyme pražských podnikov, boli povestné široko-ďaleko.
Vedeli bez problémov hodiny rozprávať vtipné historky a zabávať okolie. Svoje čestné miesto v tejto zostave mal aj Jan Werich, s ktorým Sovák rád viedol dlhé hodiny intelektuálne debaty pri víne.
Strach silnejší než bratstvo
Hoci s Menšíkom boli pred kamerami nerozluční bratia, ich legendárne puto ku koncu života podstúpilo trpkú skúšku. Sovák bol totiž povestný aj svojou extrémnou hypochondriou – mal priam patologický strach z rôznych chorôb a predovšetkým zo smrti.
Keď Vladimír Menšík upadal do závažných štádií astmy a jeho záchvaty bývali brutálne, Sovák sa často stiahol, nevediac zniesť pohľad na fyzické utrpenie najbližšieho priateľa.
Aj keď Menšíka hospitalizovali a bojoval s ubúdajúcimi silami, Sovák ho vraj kvôli tomuto psychickému bloku nechcel v nemocnici navštevovať. Pre chorého kolegu a kamaráta to bolo mimoriadne bolestivé, pretože v samote nemocničnej izby vnímal neprítomnosť svojho „parťáka“ ako odvrhnutie. Ich vzťah to síce naštrbilo, no zostali priateľmi.
„Nechal po sebe úsmev. Len sa povie Menšík – a ľudia sa smejú. Je to lepšie, než keby tu bol sto rokov a nezostalo po ňom nič,“ povedal neskôr Jiří Sovák o Menšíkovi.
Čítajte viac
Hviezdne kauzy
|
pred 2 mesiacmi
|
50
Obetoval vlastné zdravie za smiech národa: Kráľ humoru oklamal čas, no zrade od najbližšieho priateľa sa nevyhol
Hviezdne kauzy
|
pred 2 mesiacmi
|
50
Zabávač národa aj chladný a hrdý človek
Sovák bol majstrom britkého, trefného a niekedy až krutého sarkazmu. Na jednej strane bol milovaný rozprávač a zabávač národa, na druhej strane chladný a hrdý človek, ktorý vedel páliť mosty a neobzerať sa späť.
Právom však patril medzi najväčších hercov svojej generácie. Na jeho úlohy vo filmoch Což takhle dát si špenát, Nejlepší ženská mého života, Ať žijí duchové! alebo Světáci, sa jednoducho nedá zabudnúť.
Mal za sebou mimoriadne bohatú hereckú kariéru, napokon zomrel v roku 2000, vo veku 79 rokov. So synom sa, žiaľ, nikdy nezmieril. Jiří Schmitzer na jeho pohrebe chýbal.
Článok vznikol spracovaním materiálov z portálov iDNES.cz, Blesk.cz, Extra.cz, Medium.seznam.cz, Expres.cz, Centrum.cz, ČSFD a Wikipedia
Súvisiace články
