Čítajte viac
Hviezdne kauzy
|
pred 1 týždňom
Vlado Müller sa po ťažkom úraze na javisku už do divadla nevrátil. So synom sa však stihol zmieriť
So svojou robustnou postavou, prenikavým pohľadom a nezameniteľným hlbokým barytónom stelesňoval autoritu, no zároveň skrýval nesmierne citlivú a zraniteľnú dušu.
Slovenský herec Vlado Müller.
Preslávil sa napríklad ako lesník Horyna v Priateľoch zeleného údolia, no stvárnil desiatky drsných hrdinov v kultových filmoch. Za vonkajším úspechom divadelnej legendy sa však skrýval hlboký osobný zápas – odchod od rodiny, fatálne zranenie na vrchole kariéry, ktoré ho uväznilo v bolestiach, a dlhoročné mrazivé ticho medzi ním a jeho jediným synom, hudobným géniom Richardom Müllerom.
Vladislav Müller sa narodil v roku 1936 v Bratislave. Hoci neskôr pôsobil dojmom, že sa na javisku narodil, jeho začiatky boli oveľa skromnejšie. Pôvodne sa učil za strojára a k divadlu ho priviedla viac-menej náhoda (prihlásil sa na divadelný kurz) a silná intuícia jeho okolia, ktoré si nemohlo nevšimnúť jeho neuveriteľné hlasové dispozície a prirodzený rešpekt, ktorý vzbudzoval už ako dospievajúci mladík.
Keď prehovoril, všetci stíchli
V roku 1954 úspešne absolvoval odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Svoju profesionálnu dráhu odštartoval v Krajskom divadle v Nitre, kde pôsobil celých dvanásť rokov.
Práve nitrianska scéna bola v jeho kariére kľúčová. Naučil sa tu disciplíne a vycibril svoj prejav od expresívnych tragických postáv až po jemnú komediálnu polohu.
V roku 1966 sa vrátil do rodnej Bratislavy a na ďalších 24 rokov sa stal jedným z pilierov legendárneho bratislavského Divadla Nová scéna. Müller na javisku nedominoval lacnými gestami.
Stačilo, že vstúpil na scénu, prehovoril svojím hrmotným, kovovo znejúcim hlasom a diváci v prvých radoch okamžite stíchli v nemom úžase. Okamžite tiež vzbudil rešpekt. Stal sa hercom veľkých, psychologicky zložitých charakterov, mužov činu, ktorí však často niesli ťažké vnútorné bremená.
Kultové filmy a milovaný televízny seriál
Paralelne s divadlom si robustného herca zamiloval aj filmový a televízny priemysel. Slovenská kinematografia v 60. a 70. rokoch prežívala zlatý vek a Vlado Müller stál v jej absolútnom centre.
Zažiaril v silných drámach Majster Kat a Zvony pre bosých, či v historických filmoch Martina Hollého Medená veža a Orlie pierko, kde stvárnil nezabudnuteľné rázne postavy z tatranského prostredia.
Jeho hádam najlepšou životnou rolou na veľkom plátne bol však desiatnik Hoferik v slovensko-českej dráme Signum laudis (1980). Müller tu predviedol strhujúci tragický výkon fanatického vojaka, ktorého dôstojníci napokon pošlú na smrť.
Celá generácia československých detí si však Vlada Müllera pamätá ako láskavého lesníka Horyna z kultového rodinného seriálu Priatelia zeleného údolia (1980).
Jeho otcovský prístup k malému chlapcovi Demeterovi a verné partnerstvo s poľovníckym psom priniesli na televízne obrazovky neuveriteľnú čistotu a ľudskosť, aká v slovenskej tvorbe nemá obdobu.
Tragický pád a dobrovoľná izolácia
Život Vlada Müllera bol rozdelený na dve dramatické kapitoly osudovou sekundou, ktorá nastala v októbri roku 1990. Na Novej scéne v Bratislave vtedy hosťoval v mimoriadne populárnom predstavení Chrobák v hlave. Počas predstavenia však došlo k nešťastnej nehode, spadol z pódia.
Pád bol hrozivý a priniesol brutálne následky. Müller utrpel ťažkú, komplikovanú zlomeninu bedrového kĺbu. Nasledovali série náročných operácií a dlhé mesiace bolestivej rehabilitácie. Hoci lekári robili maximum, zranenie malo trvalé následky a herec už nikdy nedokázal chodiť bez výrazných bolestí a obmedzení.
Pre muža, ktorý bol zvyknutý na absolútnu fyzickú prevahu a sebestačnosť, to bol fatálny úder na psychiku. Vlado Müller vtedy urobil radikálne rozhodnutie, ktoré šokovalo celú divadelnú obec a verejnosť – v roku 1990 dobrovoľne ukončil svoju hereckú kariéru a úplne odišiel do dôchodku.
Odmietol ponuky na návrat a stiahol sa do dobrovoľnej izolácie na svoju chatu v borovicových lesoch Plaveckého Štvrtka na Záhorí. Odrezal sa od bratislavského "smotánkového" života a kontakt udržiaval len s hŕstkou najbližších priateľov. Miloval ticho, prírodu a samotu, ktorá mu pomáhala vyrovnať sa s ubúdajúcimi silami.
Prvé manželstvo s Eliškou a pokojný prístav s Beatrix
Čo sa týka súkromia, Vlado Müller mal dva kľúčové vzťahy. Jeho prvou manželkou bola Eliška Müllerová (rodená Tomanová), talentovaná a nesmierne rešpektovaná herečka, s ktorou zdieľal vášeň pre divadelné umenie. Eliška mu v roku 1961 porodila jeho jediné dieťa – syna Richarda, dnes slávneho slovenského speváka.
Ich manželstvo však bolo plné umeleckých pnutí, divokého pracovného tempa a nakoniec sa po rokoch spoločne strávených v divadelnom ošiali rozpadlo. Rozvod bol pre oboch bolestivý, no prebehol v tichosti.
Druhým a definitívnym prístavom jeho nepokojnej duše sa stala druhá manželka Beatrix Müllerová. S tou našiel vytúžený pokoj, hlboké porozumenie a absenciu prehnaných ambícií. Beatrix bola tou ženou, ktorá pri ňom verne stála v jeho najťažšom období po tragickom úraze.
Presťahovala sa s ním do chaty v Plaveckom Štvrtku, pomáhala mu zvládať každodenné fyzické utrpenie a stala sa jeho ochranným štítom pred dotieravými novinármi, ktorí sa snažili nafotiť kedysi slávneho herca v invalidnom stave. Beatrix ho milovala bezpodmienečne a zotrvala s ním až do posledného výdychu.
Komplikovaná láska dvoch veľkých umelcov
Najkomplikovanejšou, najdiskutovanejšou a zároveň najsmutnejšou kapitolou v živote Vlada Müllera bol jeho vzťah s jediným synom Richardom, z ktorého sa neskôr stal jeden z najvplyvnejších česko-slovenských spevákov.
Keď bol Richard v puberte a začínal si formovať vlastnú identitu, jeho otec odišiel od rodiny k novej partnerke. Richard tento krok vnímal ako hlbokú zradu zo strany otca, ktorého dovtedy obdivoval a rešpektoval.
Čítajte viac
Hviezdne kauzy
|
pred 5 dňami
Najväčší hriešnici Hollywoodu: Herci, ktorým škandály obrátili kariéru naruby
Hviezdne kauzy
|
pred 5 dňami
Táto rodinná kríza spôsobila, že ich vzájomné vzťahy na dlhé roky totálne zamrzli. Nerozprávali sa, nenavštevovali a úspechy toho druhého sledovali len z diaľky cez novinové články.
Obaja boli nesmierne tvrdohlaví a hrdí na to, aby urobili prvý ústretový krok. Keď Richard začal spievať, jeho otec sa k jeho tvorbe staval skepticky a Richard zasa vnímal otcov úspech ako tieň, z ktorého chcel vyjsť.
Ľady sa začali topiť až v polovici 90. rokov, keď Vlado Müller vážne ochorel na rakovinu. Tvárou v tvár neodvratnému koncu si obaja muži uvedomili, že ich hnev je malicherný v porovnaní s hodnotou rodiny.
Richard napokon navštívil svojho otca a strávili spolu niekoľko hlbokých, tichých rozhovorov, počas ktorých si dokázali odpustiť staré krivdy.
Keď Vlado Müller v júni 1996 v nemocnici v Bratislave vo veku 60 rokov zomrel, Richard pociťoval nesmiernu bolesť, no zároveň pokoj, že sa pred smrťou stihli objať a zmieriť. Spevák neskôr otcovi venoval viacero dojímavých spomienok v piesňach a rozhovoroch.
Článok vznikol spracovaním materiálov z portálov iDNES.cz, Blesk.cz, Super.cz, Extra.cz, Medium.seznam.cz, Ahaonline.cz, ČSFD a Wikipedia
© Autorské práva vyhradené
Súvisiace články
