Dankina chudoba
Budúcoročné úsporné opatrenia priškrtia aj podporu kultúry menšín. Z balíka na rozdeľovanie ubudne 250-tisíc eur. Je to síce len 5,5 % tohtoročnej sumy, no stačí to na pošmúrne vyhliadky pre mnohých.
Šetrenie zrejme poznačí aj 23. ročník Rómskeho nového listu – Romano Nevo Lil, jediných celoslovenských novín, v ktorých články vychádzajú aj v rómskom jazyku, pomáhajú kultivovať kritické myslenie v rómskom jazyku a prispievajú k ľudskému a národnému sebavedomiu Rómov. Žiaľ, aj v tomto roku existovali len silou vôle svojich redaktorov.
Rómska menšina je u nás najkrutejšie postihnutá chudobou, a tak nečudo, že jej noviny sú celkom odkázané na granty zo schémy na podporu kultúry národnostných menšín. Kým sa dotácie schvália, trvá určitý čas, a tak prvé mesiace roka žijú na úkor domácností svojich redaktorov. V posledných rokoch peniaze pre Rómsky nový list prichádzali až v máji a vlani až v auguste.
Tento rok sa na ne čakalo priam neznesiteľne dlho: schválená dotácia nebola na účte združenia ani v polovici novembra, keď mi zástupkyňa šéfredaktora Danka posielala drobné príbehy rodín v núdzi do našej Tieňovej správy o chudobe a sociálnom vylúčení na Slovensku. Zato ministerstvo kultúry už v lete postrehlo, že dostali iba jedno tohtoročné číslo, a tak pohrozilo pokutou „do výšky 3 319 eur“ za porušenie povinností ustanovených v tom a v tom zákone.
Hoci dotácia mešká, Rómsky nový list vychádza. Danka a jej šéf mesiace ho zálohujú zo svojho. Pracujú ako živnostníci. Platia si mesačné odvody, kanceláriu, telefóny. Nehovoriac o cestovnom, veď ich noviny sa nemôžu spoliehať na pripravené tlačové správy. V novembri sa dozvedia, že dotáciu nedostanú na 12 čísiel, ale len na šesť. A pritom obaja musia 12 mesiacov v roku aj čosi jesť a platiť za bývanie bez ohľadu na to, koľko výplat dostanú.
Ich trápenie a vyhliadka na polovičný počet výplat po 300 eur nie je asi v podmienkach slovenského východu to najhoršie. S nevyplatenými mzdami sa musia zmieriť stovky zamestnancov nezodpovedných firiem. Ale pozor, Danka nepracuje pre firmu, ktorá sa chameleónsky tvári ako chlebodarca. Pracuje vo verejnom záujme a pre štát vykonáva službu, ktorou sa plní jeho záväzok podporovať kultúru menšín.
Dankou zaznamenané príbehy ľudí, ktorí trpia nedostatkom zdrojov či podpory od obcí alebo štátu, sme vložili do Tieňovej správy o chudobe na lepšie porozumenie štatistických údajov a rozborov politík. Danka vie písať o chudobe. Za 22 rokov práce pre Rómsky nový list videla viac biedy, ako si viem predstaviť.
Posledné roky ju, žiaľ, zažíva na vlastnej koži. V Prešove, kde žije, neistý príjem z projektu rómskych novín ťažko doplní ďalším príjmom. Teraz sa jej však pošťastilo. Ako mi písala, nepríde na prezentáciu Tieňovej správy, lebo slúži na vrátnici, v druhom zamestnaní, ktoré vzala, aby vyrovnala nedoplatky. Aj o túto robotu sa musela takmer pobiť.
Ľudia sa dostávajú do chudoby rôznymi cestami. Novinárku Danku trápi chudoba pre jej presvedčenie, že pracovať na poli zbližovania Rómov a bielych má zmysel.