Kšeft so starobou
Súkromní, ale aj verejní poskytovatelia sociálnych služieb si našli nový výhodný kšeft. Ponúkajú svoje zariadenia aj zahraničným klientom. Jeseň života trávi na Slovensku zatiaľ iba niekoľko desiatok cudzincov, no tento obchod má perspektívu. Veď napríklad v Nemecku sú služby pre starších trikrát drahšie.
Obe strany sú spokojné. Stačí šikovnejšia reklamná kampaň v priľahlých rakúskych okresoch či v Bavorsku a klientela sa sem pohrnie. Budú sa môcť aj ceny zvyšovať.
Slovensko sa pri vstupe do Európskej únie zaviazalo pre slobodný pohyb osôb a spoluprácu vo sfére sociálneho zabezpečenia. Akurát to má jeden háčik.
Čo budú robiť domáci, ktorým poistný systém tak ako v Nemecku neprepláca 700 eur za mesačný pobyt v dome dôchodcov? Pritom penziu poberajú nízku a ani príbuzní ich z biedy nevytrhnú? Už dnes čaká okolo 4 600 ľudí s nárokom na sociálne služby, ktoré však nedostávajú, pretože nie sú voľné miesta, alebo na to jednoducho nemajú.
Iróniou osudu je, že viaceré zariadenia sa zrekonštruovali či vystavali aj z európskych fondov, ktorých cieľom je vyrovnávanie rozdielov medzi bohatšími západnými štátmi a biednejšími východnými oblasťami EÚ.
Vrátime sa o dvesto rokov späť k zriaďovaniu chudobincov na dožitie? Čo potom povie únia na to, ako sa u nás dodržiava právo človeka na dôstojnú starobu?