Víno, triumf a pád
Malá krajina veľkých vín. Prví to o sebe tvrdili Luxemburčania, vzápätí si to prisvojili Česi. Aj Slovensko je malé, no dorába veľké a moderné vína. Nie jeden rok, najmenej pol druha desaťročia.
Víno ako náš produkt sa stalo súčasťou nového, kultúrnejšieho spôsobu života. Jeho prostredníctvom sa krajina modernizovala a porovnávala, v čom je rovnaká, v čom iná, ba dokonca nezameniteľne pôvodná a umelecky tvorivá oproti nápojom z krajín so starou vinárskou kultúrou.
Víno nám dvíha sebavedomie, pretože jeho prostredníctvom sme dedičmi starej rímskej kultúry. Je zrkadlom geologickej pestrosti a rafinovanosti nášho územia, ktoré prenikajú do hroznového moku skrz vinohradníka a vinára.
Víno nám pripomína dramatické dejiny, miešanie národov a ich kultiváciu vinohradníckych parciel. To naše je nápoj európsky aj slovenský, geniálne sa v ňom zmiešalo umenie národov rozumieť krajine a vínu.
Slovenské vína úspešne reprezentujú náš štát. Ale aký paradox: čím lepšie vína sa darí vyrábať, tým viac sa scvrkávajú vinohrady. Proti rastúcemu vinárskemu umeniu kráča rastúca nenásytnosť developerov.
Dospeli sme do bodu, keď sa vinice môžu roztopiť ako arktické ľadovce. Zákonodarcovia, ktorí sa vínu oddávajú, politici, čo sa ním vystatujú, sú na ťahu. Ak vinohrady nebude chrániť zákon, a to drakonicky, prídeme o časť svojho ja.