Pomalý cestný zákon
GLOSA: Cestnému zákonu nehrozí ani najmenšie prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti. Do parlamentu a do praxe totiž putuje naozaj pomaly - len pripomienkové konanie zabralo približne pol roka. Zvýši to jeho kvalitu? Prispeje to k výsledku, teda k tomu, aby boli cesty pre vodičov i chodcov bezpečnejšie?
Predmetom diskusií boli také superdôležité veci, ako napríklad otázka, či aj ľuďom z Národného bezpečnostného úradu má patriť výsada telefonovať za volantom. Zrejme je to mimoriadne dôležité pre bezpečnosť štátu. Príkladom otázky, o ktorej možno hovoriť donekonečna, je potom najvyššia povolená rýchlosť v obci. A kým sa Generálna prokuratúra prela s ministerstvom vnútra, či sa má účasná „šesťdesiatka“ znížiť na európskych päťdesiat kilometrov za hodinu, a kým zákon bombardovali a vylepšovali pripomienky, vodiči bez zábran jazdili po mestách a obciach osemdesiatkou alebo stodvadsiatkou. Popri škole či nemocnici, na miestach, kde sa motajú chodci… A zväčša bez obáv, že by ich niekto zastavil a potrestal.
Je správne, ak cestný zákon sprísňuje pravidlá hry. Zmysel to však bude mať iba vtedy, keď bude polícia dohliadať na ich dodržiavanie. Keď bude mať vybavenie na prenasledovanie cestných pirátov a keď bude existovať kontrola, či sa riešenie priestupkov nestáva dejiskom korupcie. A aký by to bol ešte pekný príklad, keby nové prísnejšie pravidlá platili aj pre tých, ktorí ich budú v parlamente schvaľovať…