Boj o prežitie
KOMENTÁR: Rušenie nemocníc sa stáva skutočnosťou. Pribúdajú zdravotnícke zariadenia, s ktorými dve najväčšie poisťovne nechcú uzavrieť zmluvy.
Politickú zodpovednosť za tento krok nesie vláda, hoci sa všemožne snaží, aby to tak nevyzeralo. Ministerstvo zdravotníctva predsa vypracovalo tzv. minimálnu sieť, ktorá určila, ktoré nemocnice musia prežiť a ktoré sa môžu ocitnúť hodené cez palubu. Vláda tiež určuje, koľko peňazí – a odkiaľ – do zdravotníckeho systému pritečie. A musí jej byť nad slnko jasné, že ich je málo. Preto občan môže len sotva uveriť rozprávke, že brány nemocníc nezatvára „dobrá vláda“, ale zlé poisťovne". Priehľadnosť tohto triku tak trochu pripomína zdražovanie za komunizmu, keď oficiálna propaganda zásadne hovorila iba o úprave cien a nie o ich zvyšovaní.
Ak niektoré zdravotnícke zariadenia zaniknú, alebo ak budú musieť znížiť počet lôžok, možno sa podarí ušetriť symbolickú sumu za prevádzku týchto budov a čiastočne za mzdy. Zásadný problém však ostane. Nezmenší sa predsa počet chorých, a teda sa celkovo nezníži ani objem zdravotnej starostlivosti, ani jej cena. Jediné, čo bude aj naďalej utešene rásť, tak bude celkový vnútorný dlh zdravotného systému. Pre mnohých pacientov bude tento vývoj znamenať iba jedno – horší prístup k zdravotnej starostlivosti. Budú za lekármi cestovať ďalej, čo bude najmä v súrnych prípadoch mimoriadne nepríjemné. Pre nemocnice, ktoré prežijú, to bude znamenať väčšiu záťaž. A napokon nemožno vynechať ešte jedno riziko – nemalá časť lekárov a sestričiek z nemocníc, ktorým hrozí koniec, sa bude obzerať za prácou v zahraničí. Zdravotníctvo tak bude stále viac zápasiť nielen s nedostatkom peňazí, ale aj personálu.
Zdá sa, že vláde ide v tejto chvíli najmä o jedno – aby občania neprišli na to, že práve v tejto oblasti sústavne zlyháva. Ide jej o vlastné politické prežitie – a tak radšej nechá o prežitie zápasiť slovenské zdravotníctvo.