Oslava pri hrobe
KOMENTÁR: Stretnutie Fica, Slotu a Mečiara bolo trochu netradičné. Oslavné. Fico sa chválil, aká je jeho vláda úspešná. A - napriek všetkým výhradám - má pravdu. Jeho samochválu je ťažké napadnúť. Naozaj sa mu darí. Potvrdzujú to ekonomické veličiny: hospodársky rast, kurz koruny, rozpočet - všetko je v poriadku. Potom masová podpora Smeru, ktorá začiatkom júna vyskočila na 47 %. A potvrdzuje to aj verejná podpora vlády. Len 18 % voličov dnes deklaruje jasne protivládny postoj...
Politický úspech, ktorý si Fico vybojoval dva roky po voľbách, prekonal všetky očakávania. To nie je názor, ale fakt, ktorý musia uznať aj jeho najtvrdší kritici. Otázne je len to, či je v tom Fico zaslúžene.
O Ficovi určite platí, že mal veľké šťastie. Za chrbtom má výkonnú ekonomiku a úspešné reformy (vďaka Dzurindovi). Pri nohách má impotentnú a morálne vypálenú opozíciu (vďaka Dzurindovi). A po boku má dvoch vďačných partnerov/asistentov, ktorí nikdy nemali na výber… O Ficovi však určite platí aj to, že svoje šťastie chytil – a zúročil. Jeho osobné zásluhy sú síce prevažne formálne, ale dôležité.
Ficov populizmus, pôvodne nízky, primitívny a hlúpy, sa za dva roky veľmi zmenil. Dospel… Po prvé, Fico urobil malú politickú revolúciu v prístupe k verejnosti. Je prvým predsedom vlády, ktorý citlivo a vytrvalo pracuje (a obcuje) s verejnou mienkou. Aj za cenu koaličných kríz (ako pri Jureňovi). Robí to síce pro forma, bezvýsledne (v štýle ,,pritlačíme na monopoly a nižšie ceny"), ale ľudia to zjavne oceňujú. A po druhé, Fico šikovne skombinoval populizmus a – zodpovednosť. Drží nízku daň z príjmu, úsporný rozpočet, dokonca aj druhý dôchodkový pilier…
Medziúčet Ficovej vlády po dvoch rokoch vyzerá celkom prijateľne. Fico, Mečiar a Slota pokazili minimum z toho, čo chceli. A zachovali maximum z toho, čo mohli. Najväčšou Ficovou zásluhou je totiž to, že potichu, nenápadne, na neznámom mieste pochoval program, s ktorým vyhral voľby. Ako nepoužiteľný…