Sociálny luxus
GLOSA: Premiér Fico sa pred časom na televíznej obrazovke pochválil, ako vie ušetriť peniaze a venovať ich na nejakú bohumilú vec. Napríklad, ak bolo treba nájsť 300 miliónov na dostavbu cesty spájajúcej Oravu s Kysucami, stačilo zoškrtať ministrom zahraničné služobné cesty.
Ilustračné foto
Ak by predseda vlády hľadal ďalší tip ako zastaviť zbytočné rozhadzovanie, museli by mu do očí udrieť nákupy služobných áut na jednotlivých ministerstvách. Zrejme totiž existuje nepísané pravidlo, že vyšší štátni úradníci musia jazdiť na luxusných vozidlách s nadštandardnou výbavou, cena ktorých presahuje milión.
Nik nežiada, aby štátni funkcionári chodili pešo, alebo sa vozili v ojazdených škodovkách. Človek, ktorý sa pri svojej práci potrebuje rýchlo a bezpečne presúvať, a navyše v aute trávi veľa času, môže mať určité nároky. Tie však spĺňajú aj oveľa lacnejšie modely ako známe bavoráky a ich ďalší drahí kolegovia. Navyše kúpou auta sa výdavky nekončia. Aj prevádzka, údržba či poistenie drahších áut zákonite stojí takisto viac. Ministerstvá si tiež očividne nerobia ťažkú hlavu s pôvodným predsavzatím, že štát bude autá nakupovať spoločne, vo väčších množstvách – a teda výhodnejšie.
Súčasná prax by sa mala zmeniť. Jednak ak štát ušetrí nejaký ten milión, isto sa nájde zatekajúca škola, chátrajúca pamiatka či iný vhodný spôsob, ako peniaze využiť. No a po druhé, súčasná vláda sľubovala, že nebude zbytočne míňať. Chce sa azda k sociálnemu štátu ako svojmu cieľu priviezť na luxusných limuzínach?
Súvisiace články