Skutočne neriešiteľné?
KOMENTÁR: Už v nedeľu si Slovensko pripomenie desiate výročie jednej z jeho najväčších prírodných katastrof. Voda, ktorá so sebou brala ľudské životy, ako aj majetky, aj po dekáde naplno ukazuje slabosť všetkých slovenských vlád.
Nebol to tak celkom obyčajný letný horúci deň (20. júl 1998). V tom istom lete sa totiž konali parlamentné voľby. Snahe získať čo najviac plusových bodov nebránilo ani ľudské nešťastie. Vzduchom lietali všelijaké sľuby. O nových bytoch, o sociálnej pomoci. Lenže aj po desiatich rokoch žijú Rómovia v špine a biede. Osád a obcí, ako sú Jarovnice, je pritom na Slovensku mnoho.
A netreba ani tisícročnú vodu, aby medzi „gadžami“ a „cigánmi“ panovala nevraživosť. Strach o vlastný majetok a bezpečnosť je neraz dôvodom, pre ktorý nerómske obyvateľstvo opúšťa tieto malé obce. Z nich sa potom stávajú getá. Miznúce zemiaky na Zemplíne či drevo v Slovenskom raji sa stávajú domácim folklórom, nad ktorým aj polícia iba mávne rukou. Často zaznievajú názory, že štát je k Rómom príliš štedrý. Z druhej strany však zasa počuť, že sa o nich vláda vôbec nestará.
Prečo by aj mala? Legitímna otázka… a mnoho kontroverzných odpovedí. Zhoda asi prevládne v tom, že situácia rómskej menšiny je v tejto republike vážny problém. Každým rokom sa zväčšuje, a každá doterajšia vláda ho úspešne ignoruje. Na škodu vlastného obyvateľstva a budúcich generácií.
Vláda Roberta Fica sa rada označuje za sociálnu. Po dvoch rokoch však nie je jasné, ako chce vyriešiť približne polmiliónový spoločenský problém krajiny. Sociálna politika totiž neznamená len pekné reči o trinástom dôchodku. Integrácia rómskeho etnika, ktorá by do budúcnosti vyriešila mnoho problémov, si vyžaduje činy. Nie dávky, ale vytrvalú prácu (a samozrejme aspoň štipku ochoty z druhej strany).
Že túto neutešenú situáciu nezlepšila doteraz nijaká vláda? To predsa nie je dôvod, aby sa o to tá terajšia nepokúšala.
Súvisiace články