Pod holým nebom
GLOSA: Stany, dobrý bufet, voda, letná reštaurácia a dobrá prázdninová atmosféra, to boli kedysi Duchonka, Zemplínska Šírava, ale aj brána do Vysokých Tatier Eurocamp FICC v Tatranskej Lomnici. Väčšina z týchto miest dnes dožíva. Prežili len menšie kempy, kde majitelia investovali.
Podnikateľské zámery s kempmi musia v novej ére bojovať s nebývalými nástrahami. Nepraje im vrtošivé počasie ani rastúci počet zlodejov. A Slováci pomaly bohatnú. Je to dobrá správa najmä pre bulharské, chorvátske či grécke letoviská, oveľa menej pre slovenské regióny. Bohatnutie navyše nie je dosť rýchle. Rodiny ešte nemajú na karavany – letné domčeky na kolieskach.
Každý, kto sa prejde po chorvátskom pobreží, však zistí, že kempy majú svoje miesto na mape turistického ruchu. Len musia garantovať určitú kvalitu služieb.
Mnohé z nich majitelia – obce či iné organizácie – nepredali, len prenajali na pár rokov. Bol to zvyčajne krátky čas na finančnú injekciu, ktorá by sa oplatila. Tak sa akurát rozšírila ponuka klobások, ale sprchy zostali v pôvodnom stave. Niekoľko podnikateľských lastovičiek sa však už objavilo, zopár kempov postavených na zelenej lúke už ponúka rovnaké služby, ako ich rakúski či francúzski kolegovia.
Cestovanie od Oravskej priehrady po Tatry a Šíravu so stanom zrejme nebude záležitosťou väčšiny dovolenkárov. Stres a vyťaženosť ľudí by však z dlhodobého hľadiska mohli nahrávať tým, ktorí sa rozhodli tri-štyri mesiace ponúkať ľuďom pekné miesto pod holým nebom.