Zbohom, dobré časy
KOMENTÁR: Tri zlaté, dve strieborné, jedna bronzová. Podľa kvality medailí má Slovensko za sebou najúspešnejšiu olympiádu. Dopadlo lepšie ako viaceré ekonomicky silnejšie krajiny (Švédsko, Belgicko, Dánsko, Švajčiarsko, Írsko či Rakúsko).
Mali by sme byť spokojní a po chutnom menu si oblízať všetky prsty. Ibaže – pekinské Hry smrdia kopou nepríjemných okolností.
Olympijský úspech stojí na jedinom športe – vodnom slalome. Až polovicu z dvadsiatich medailí, ktoré Slovensko získalo v ére samostatnosti, vypádlovali práve slalomári. Okrem kvarteta Martikán, Kaliská a Hochschornerovci (dokopy sedem zlatých) nemá najcennejší kov zástupca žiadneho iného športu. Lenže vodáci nebudú nosiť tri zlaté z každej olympiády. Ak sa k nim nepridajú ďalší, na zlatý Peking budeme iba nostalgicky spomínať.
Slovensko opäť nemalo pod piatimi kruhmi zastúpenie v kolektívnych športoch. A vyhliadky, že o štyri roky v Londýne to bude iné, sú biedne.
Slovenský šport sa bije o každú korunu, peniaze však zhltne najmä príprava reprezentantov. Na rozvojové projekty, výchovu mládeže a výstavbu hoci len skromných športovísk už nezostáva. Je iba otázkou času, kedy sa to prejaví. Hokejový pád od triumfu na MS po boj o záchranu trval iba šesť rokov.
Medaily získavajú tí istí športovci (vodní slalomári i štvorkajak si siahli na cenný kov aj pred štyrmi rokmi). Z novej krvi pribudla iba strelkyňa Štefečeková a (zrejme jednorazový) zápasnícky ,,nákup z Osetska" Musuľbes. Nik ďalší sa k medaile nepriblížil. Za úzkou špičkou je diera a potom veľa šedivého priemeru.
Tí dobrí si držia fazónu, ale kto príde po nich? Vodnoslalomárske hviezdy majú v pätách ešte jednu perspektívnu generáciu, dozrievať bude nádejná skupinka strelcov a atlétov. Ale potom budeme možno iba dúfať, že slovenskí športovci záhadne nestratia formu práve v deň olympijských pretekov.
Takže najúspešnejšia olympiáda? Možno áno. Ale Peking bol zároveň možno len sladkou rozlúčkou s dobrými časmi.