Najvyššia cena
GLOSA: Správa o slovenskej tragédii na Jadrane otriasla mnohými. V prvom rade treba vyjadriť sústrasť pozostalým. Havária slovenského autobusu v Chorvátsku však nebola, nanešťastie, jedinou v tohtoročnej turistickej sezóne. A ani zďaleka nejde o problém špecifický pre Slovensko. Počet nehôd poľských či maďarských autobusov je podstatne vyšší. Preto je namieste otázka, či majú tieto tragédie niečo spoločné. A ako nešťastiam predchádzať.
V celej Európe existuje už dlhší čas tlak na čo najnižšie ceny. Počnúc palivami a elektrinou, cez potraviny, až k takým dovolenkovým zájazdom. Najmä ľudia v strednej Európe sa pri výbere služieb stále riadia predovšetkým cenou. Kto chce prežiť, či byť úspešný v konkurencii cestoviek, musí ponúknuť čo najlacnejší relax pri mori. Čiže stláčať vlastné náklady. Napríklad na modernizáciu autobusov. Alebo vyšší počet šoférov. Že sa tak nedeje aj na úkor zákonných limitov, sa dá ťažko vylúčiť.
Samozrejme, aj ten najlepší vodič môže dostať defekt. No počet nehôd autobusov z okolitých krajín naznačuje skôr niečo iné. Na diaľkové jazdy sa často vydajú „zodratí“ šoféri. Na zodratých pneumatikách. Šetrí sa doslova všade a na všetkom.
Univerzálny recept, ako zabrániť podobnej katastrofe v budúcnosti, asi neexistuje. Otázne je, nakoľko by pomohli prísnejšie normy. Technické, personálne…
Platí, že najlacnejšie nemusí byť nevyhnutne aj to najlepšie. Obzvlášť ak je v hre to, čo je človeku najdrahšie.
