Ubrať či pridať?
Osemročné gymnáziá sú zjavne tŕňom v oku ministra školstva Dušana Čaploviča. Krátko po svojom nástupe do funkcie ich označil za „nesystémový prvok“ a „vysávače kvality na druhom stupni základných škôl“.
Výsledky maturít mu dávajú za pravdu. Maturanti z „oktáv“ svojimi výkonmi skutočne nijako neoslnili. Maturitné testy z matematiky, slovenského i anglického jazyka zvládli na porovnateľnej úrovni ako absolventi klasických 4-ročných gymnázií.
Keďže osemročné gymnázia vznikli s cieľom rozvíjať schopnosti talentovaných detí, muselo byť aj ich financovanie nastavené inak. Kvalitnejšie vzdelanie znamená menej detí v triede a, naopak, viac učiteľov, a preto stojí viac peňazí.
Vzhľadom na to, že výkon nie je adekvátny vynaloženým prostriedkom, ministerstvo im od nového roka znížilo tzv. normatív na jedného žiaka. Samozrejme, mohlo urobiť aj pravý opak – pridať im, aby sa zlepšili.
V prípade osemročných gymnázií ide totiž o stret dvoch koncepcií – na jednej strane je princíp rovnosti a oproti nemu stojí elitný princíp.
Pokiaľ nevieme, či budú lepší žiaci „ťahať“ slabších spolužiakov na II. stupni ZŠ, alebo naopak, či sa ich výkony napokon nezhoršia, nemôžeme vydávať nijaký úsudok. Medzinárodné výskumy však ukazujú, že v školských systémoch, kde nepristupujú k „selektovaniu“ detí v skoršom veku, sú ich celkové výsledky lepšie.
V každom prípade v slovenských podmienkach, kde je školstvo dlhodobo podfinancované, môžeme lepší výsledok očakávať, len ak doň začneme dávať celkovo viac peňazí. O tom niet pochýb. Ak potom budú mať aj šikovné deti na II. stupni ZŠ vytvorené kvalitné podmienky, tak existuje predpoklad, že selektovať už nebude treba.