Komu pomôcť?
Európska únia sa vracia k potravinovej pomoci tým najbiednejším - vo vlastných krajinách. Po desaťročiach úspešného budovania ekonomického a politického spoločenstva a bezmála po deviatich rokoch jeho rozšírenia o ďalších desať štátov (v roku 2007 plus dve) totiž registruje takmer štvrtinu ľudí, ktorí žijú v chudobe a sociálnom odlúčení. Celkovo 116 miliónov!
Slovensko je na tom napodiv pomerne dobre, u nás živorí „iba“ 13 percent obyvateľov, no v absolútnych číslach to znie dramaticky: 700-tisíc. Zo špeciálneho fondu by sme mali ročne dostávať približne štyri milióny eur.
Iste sa znova ozvú „fundovaní“ ekonómovia, ktorí budú toto opatrenie zavrhovať ako nesystematické. Štát, a teda aj EÚ majú predsa vytvárať vhodné podnikateľské prostredie, vďaka ktorému pribudnú nové príležitosti pre nezamestnaných. Lenže v súčasnej kríze to akosi nezaberá. Až keď vo vzduchu visí hrozba sociálneho výbuchu, rozdávanie múky a cestovín príde vhod.
Pravdaže, nie tak nesystematicky ako pred dvoma rokmi, keď celú výpomoc hodila Radičovej vláda na „neziskovky“ a kdesi-kamsi zmizlo 3 500 ton potravín. Okolo 90-tisíc adresátov zostalo s holými rukami, ale iní sa nabalili. Aj bez toho, aby sa pričinili o vznik nových pracovných miest. Štatisticky sme si v globále polepšili, akurát sociálne nožnice sa opäť viac roztvorili.