Gorila po roku
Bolo by isto nanajvýš dobre, keby sa kauza Gorila pohla z miesta. Len by sa pritom musela pohnúť tak, aby sa vzápätí nemusela vracať naspäť. Do legiend a povestí.
Samozrejme, celkom to nezávisí iba od vyšetrovateľov, ktorí sa v tom tajomnom spise prehrabujú už vyše roka. Dobre vieme, ako u nás končia prípady podozrení z korupcie, kde jednou zo strán je verejne činná osoba. Na rozdiel od okolitých štátov sa u nás nerozrastá menoslov odsúdených, ale menoslov oslobodených politikov. Takýto stav môže mať len dve možné vysvetlenia.
Podľa prvého sme štátom, v ktorom sa vo verejnej a politickej sfére prakticky nevyskytuje korupcia. Nevedno, či je to našou geografickou anomáliou, alebo to máme v génoch, ale je to skrátka tak. Naši verejní činitelia sú zásadové, hrdé a nepodplatiteľné bytosti. Občas nejaký zlovoľník na ktoréhosi z politikov čosi nažaluje polícii, no ako sa vždy neskôr ukáže, sú to ba úklady neprajníkov a krivé obvinenia. Naša justícia pracuje bezchybne, pretože za žiadnu cenu nedopustí, aby došlo nebodaj k justičnému omylu. Keď sa to týka politika, pravdaže.
Druhé vysvetlenie je jednoduchšie. Naša justícia nefunguje a je len otázkou konkrétnych okolností, kde sa ten-ktorý prípad zneužívania právomocí alebo korupcie verejných činiteľov záhadne (zato vcelku predvídateľne) zadrhne: či to bude už v procese vyšetrovania, obžaloby, alebo až na súde.
Occamova britva nepustí: to jednoduchšie z vysvetlení sa zdá byť pravde bližšie. Sme štátom, kde nielenže v politike existuje korupcia, ale navyše aj chronicky zlyháva justícia. Zločinu by bolo dosť, iba trestu je málo.
Aký to má všetko súvis s Gorilou? Veľký. Keby sa vyšetrovací tím v spise vŕtal ešte ďalšie tri roky bez toho, aby niekoho obvinil, bolo by to síce frustrujúce, no nie beznádejné. Tá pravá beznádej nastane po tom, čo sa obvinenia nepremenia na tresty. Či už preto, lebo budú založené na vode (obvinenie exministra Pavla Ruska, napríklad), preto, lebo sa našským spôsobom záhadne zadrhnú, alebo hoci preto, lebo dotyční sú naozaj nevinní a súd ich právom oslobodí. V krajine, kde nik z politikov za nič nepykal, ľudia neuveria nikomu. Ani nevinným.
Keď bude koncom tohto mesiaca minister Robert Kaliňák v parlamente vysvetľovať, kam sa zatiaľ dostalo vyšetrovanie Gorily, bude to možno zaujímavé, no vôbec nie podstatné. Podstatné bude, čo sa bude diať s trestnými stíhaniami. Napríklad ako dopadnú podozrenia z korupcie poslancov pri schvaľovaní tzv. Zajacových zákonov alebo z vydierania pri privatizácii letiska.
Nejde len o to, čo sa nakoniec preukáže, ale aj o to, či sa to preukáže hodnoverne. Či už to bude vina, alebo nevina. Z hľadiska Gorily je minister vnútra iba jedným z dvoch primárne zodpovedných. Druhým je minister spravodlivosti. Na sľubované reformy justície Tomáša Boreca by sme mali byť aspoň takí zvedaví ako na vyšetrovanie Gorily.