Veda z vedy
V krajine, ktorá spomedzi členských štátov EÚ dáva na vedu a výskum široko-ďaleko najmenej peňazí v pomere k HDP, by sa dalo očakávať, že po prostriedkoch z eurofondov sa „len tak zapráši“.
Opak je však pravda. Neschopnosť vyčerpať peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie vyplýva najmä z vysokej administratívnej náročnosti. Je úplne prirodzené, že vedci nie sú vždy zároveň aj tí najlepší pisatelia grantov. Na našich univerzitách i v Slovenskej akadémii vied síce existujú tzv. centrá excelentnosti, v rámci ktorých funguje i grantový servis, no ten záujemcom iba pomôže zorientovať sa – samotný projekt však musia napísať sami vedci.
V iných krajinách už pristupujú k podávaniu projektov inak, lebo pochopili, že nemá zmysel robiť „vedu z vedy“, ale veci je nutné riešiť oveľa efektívnejšie. Na vedeckých pracoviskách preto zamestnávajú projektových manažérov, ktorí vedia ako projekt čo najlepšie napísať, aby mal čo najväčšiu šancu uspieť. Lebo o to predovšetkým ide.
Následne, keď vedci dospejú k nejakému zaujímavému poznatku, tak sa ho snažia komerčne využiť. Prepojenie vedy a výskumu s praxou je našou druhou slabinou. Ani tu nedokážeme využiť peniaze, ktoré obrazne povedané „ležia na zemi.“ Bez inovatívnych firiem s komerčným potenciálom sa však nepohneme nikdy dopredu. Kruh sa uzatvára. Treba ho len niekde preťať.