Virtuálne prieskumy
PETER JAVŮREK: Prieskumy verejnej mienky bývajú často ošemetné. Meranie čohosi natoľko nehmotného, ako sú názory ľudí na realitu, nemôže nikdy priniesť jej úplne presný obraz. Ani keby sa použili metodiky tými najpresnejšími na svete. Čo potom povedať o prieskumoch, ktoré merajú názory ľudí na niečo virtuálne, neexistujúce?
Podľa januárového prieskumu Agentúry MVK by v prezidentských voľbách u nás zvíťazil odvolaný trnavský arcibiskup Róbert Bezák s 35,5 percenta. Isteže: „Ak“ by sa voľby v dohľadnom čase konali a „ak“ by v nich Bezák kandidoval. „Použili sme vopred definovaný (abecedne usporiadaný) uzavretý zoznam kandidátov, ktorých vybrala Agentúra MVK na základe analýzy personálnych preferencií relevantných voličských segmentov,“ povedal o tomto zvláštnom prieskume Pavel Haulík z MVK.
To je zaujímavé. Ak sa v tom vopred definovanom, uzavretom zozname kandidátov vyskytujú ľudia, ktorí dosiaľ neprejavili záujem kandidovať (okrem Bezáka minimálne Robert Fico), prečo v ňom nie je napríklad Iveta Radičová? Žeby už nefigurovala v „personálnych preferenciách relevantných voličských segmentov“? To by musel byť ale sakramentsky náhly pád z výslnia, keďže ešte pred mesiacom-dvoma v nich nielenže figurovala, ale dokonca kraľovala. Alebo sa do prieskumu nekvalifikovala preto, lebo sama svoju kandidatúru opakovane vylúčila? Ale veď to isté platilo minimálne už v októbri, v čase podobného prieskumu.
Vysvetlenie, ktoré sa ponúka, je to, že sa tu čosi testuje. V tomto prípade šance prípadných záujemcov o post hlavy štátu. A predovšetkým sa tu usilovne hľadá niekto, kto by mohol v prezidentských voľbách poraziť šéfa Smeru – ak by do nich išiel. Ale nielen to. Prieskumami sa dajú šance virtuálnych kandidátov nielen merať, ale aj zvyšovať. Stačí, ak niekto zopárkrát figuruje na popredných priečkach, a už sa okolo neho vytvára aureola úspechu či dokonca víťazstva. Na zdanie úspechu „počuje“ nielen nemalá časť voličov, no i mnoho dotyčných, ktorí môžu potom byť náchylnejší s reálnou kandidatúrou súhlasiť.
Veľmi dobre sú si toho vedomí v stranách, ktoré sa takto virtuálne cez prieskumy môžu „urobiť“. Jednému to pritom vyjde, druhému nevyjde. Však, Daniel Lipšic a Nová väčšina? Však, majitelia značky 99 percent? A ešte kúsok dozadu, však, Richard Sulík a SaS?
Čo s takými prieskumami? Sú zaujímavé, to áno. Akurát namiesto mapovania reality majú silu prekresľovať ju. A to je, aj bez toho, aby sme ich tvorcom pripisovali konšpiračné úmysly, dôvod mať sa pri ich interpretácii na pozore.
Apropo, Bezák. V susednom Česku, v tej bašte republikánstva v strednej Európe, práve vrcholí čiastočne komická, čiastočne zahanbujúca explózia nostalgie za „starými dobrými“ časmi aristokracie a jej výsad. Naozaj si niekto myslí, že Slovensko ešte raz potrebuje v Prezidentskom paláci cirkevného hodnostára?