Účel svätí prostriedky?
Po posledných dvoch týždňoch negativistickej kampane bude chvíľu trvať, kým sa český národ preberie z volebnej „opice“. Od tímu Miloša Zemana Česi museli vypiť priveľa nekvalitného alkoholu na to, aby dnes mohli jasať nad vysneným prezidentom, ktorý prichádza pozdvihnúť politickú kultúru a stmeliť spoločnosť. Citovo vyostrenú kampaň ovládol nacionalizmus, motívy strachu a lož. Ale po nej nastáva čas pokojného zhodnotenia.
Odpovede na veľkú výzvu
Každému volebnému súpereniu by mala predchádzať premyslená stratégia, ktorá rozpracováva všetky kroky k naplneniu vytýčeného cieľa. V prípade prvých priamych volieb hlavy štátu museli konkurenčné tímy prešpekulovať stratégie, ako osloviť nadpolovičnú väčšinu spoločnosti. To bola pomerne veľká výzva, ktorá v žiadnych predchádzajúcich druhoch volieb v Českej republike nemala precedens.
Zemanov tábor zvolil mobilizačnú, útočnú a polarizujúcu stratégiu, ktorej cieľom bolo zatieniť všetky pozitíva protikandidáta a ovládnuť s konfrontačnými témami mediálny priestor. Schwarzenbergovci zase stavili skôr na zdôrazňovanie odlišného štýlu politiky a hodnôt, ako je slušnosť a poctivosť.
Takáto stratégia mohla prinášať plody v prvom kole, ale pre druhé bola neefektívna, pretože skôr iba utvrdzovala vo voľbe dovtedajších sympatizantov súčasného ministra zahraničných vecí. Chýbal v nej ofenzívny náboj k osloveniu širších vrstiev a nerozhodnutých. Žiadnym spôsobom sa nezdôrazňovali kandidátove kompetencie na vykonávanie prezidentského úradu. Hoci mal Karel Schwarzenberg za sebou veľmi úspešnú diplomatickú kariéru, táto skutočnosť v kampani úplne zapadla.
Schwarzenbergov tím nezvolil pre druhé kolo výraznejšie odlišnú kampaň. Stále cielil najmä na mladých a vzdelaných ľudí, často prostredníctvom sociálnych sietí a práce dobrovoľníkov. Tie však voličov získali už v prvom kole. Nezvládol osloviť širšie spektrum potrebné na celkové víťazstvo. Témy kampane nastoľoval Zeman a Schwarzenberg sa len bránil útokom.
Vybudovať kampaň iba na osobnom kredite a dôveryhodnosti kandidáta sa míňalo účinkom vo chvíli, keď Schwarzenberga oslabovalo jeho pôsobenie v krajne nepopulárnom Nečasovom kabinete. Odmietol sa populisticky odstrihnúť od spoluzodpovednosti za vládu a aj v sledovaných televíznych debatách jej zostal lojálny.
Falošné nacionálne tóny
Podobne to bolo v prípade Benešových dekrétov. Namiesto lacného, priamočiareho postoja zdôrazňoval problematickosť historických udalostí po druhej svetovej vojne. Sám tak nešťastne rozvíril tému, ktorá sa nedá presvedčivo obhájiť v žiadnej kampani. Tá nedáva priestor na vysvetľovanie zložitých dejinných súvislostí, namiesto racionality víťazia emócie.
Zeman tému obratom využil a jeho tím rozpútal štvavú honbu na spochybnenie súperovho vlastenectva a príslušnosti k českému národu. Schwarzenberga obviňovali z pronemeckých postojov, jeho rodinu zo sympatií k nacizmu. No aj keby neurobil túto chybu, Zemanov tím by si zrejme našiel inú príležitosť, ako tento nacionálny motív otvoriť.
Potvrdila sa tiež skúsenosť, ktorú dokazujú volebné súboje zo zahraničia, že zásadnou premennou v prezidentských kampaniach sú peniaze, ktorými disponujú jednotliví kandidáti. Zeman mal zrejme najdrahšiu kampaň zo všetkých kandidátov, aj keď to popiera a jeho transparentný volebný účet nepotvrdzuje.
Všetci, ktorí trochu rozumejú zákulisiu volieb, vedeli, že kampaň takéhoto rozmeru sa nemohla uskutočniť za sumy, ktoré priznáva Zemanov volebný štáb.
Zdalo sa, že jeho tím bol rozhodnutý urobiť pre volebné víťazstvo takmer čokoľvek. V tom bol rozdiel medzi oboma kandidátmi, a to je zároveň dobrá aj zlá správa pre českú politickú kultúru. Zvíťazil kandidát, ktorý sa riadil heslom Účel svätí prostriedky. Českí voliči však zistili, že všetci kandidáti nie sú ochotní obetovať zásadné hodnoty a postoje v záujme maximalizácie volebného zisku.