Kto šetrí, má...
Podľa všetkého stačilo desaťtisíc eur a na budúcom moste pri Kurimanoch by nedošlo k tragédii.
Oproti tomu, že jeden kilometer diaľnice na tomto úseku vyjde priemerne na desať miliónov, naozaj zanedbateľná suma. Niekoľko oceľových spojok navyše a uchránili by sa životy štyroch robotníkov… Nešťastná zhoda okolností či iba kus ľadovca, ktorého podstatu skrývajú mrazivé vody oceánu nezodpovednosti?
Koľko nebezpečných mín nás ešte čaká na trase D1, ktorá raz spojí Košice s Bratislavou, a na ďalších stavbách, nielen cestných, keď hlavnú úlohu hrá tempo prác (samozrejme, to najvyššie) a cena (samozrejme, tá najnižšia). Koľko volebných období sa hovorí iba o týchto dvoch kritériách, ktoré zväčša bývajú protichodné ku kvalite?
Tak ako sa človek na behu životom zvykne občas zastaviť a pozrieť sa okolo seba, tak by si aj štát mal uvedomiť, že čo najskoršie odovzdanie nového úseku autostrády nemusí byť to absolútne rozhodujúce. Aj tieto nešťastné konkurenčné preteky o čas majú svoje hranice a keď sa v nich prekročí rozumná miera, nič sa neusporí.
Naopak, zastavenie prác, dodatočné kontroly či nové a nové opravy po slávnostnom prestrihnutí pásky nás všetkých stoja viac, ako keby sa od začiatku stavilo na poctivú robotu. Iste, prísnejší dozor, lepší zákon pomôžu, ale treba presmerovať myslenie a šetriť na iných, neraz nepodstatných veciach.