A vy kde ste boli?
Triezvo uvažujúci ľudia vedeli už pred rokom, že vyšetrovanie Gorily v žiadnom prípade nebude záležitosťou niekoľkých mesiacov.
No nielen to. Od začiatku bolo tiež jasné, že ak niečo Gorilu spoľahlivo „pochová“, bude to, keď sa vyšetrovania zmocní politický boj a populizmus.
Podľa správy o vyšetrovaní, ktorú pre ministra vnútra Roberta Kaliňáka vypracoval špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bolo vypočutých asi tridsať svedkov, kým päťdesiat ďalších ešte vypočutie čaká. Na stole sú tri nové uznesenia o trestnom stíhaní, pre podozrenia z podplácania a vydierania.
Všetko zle. Mali by hneď začať padať hlavy, a to v poradí: Kaliňák, Kováčik a členovia vyšetrovacieho tímu. Prečo? Pretože neboli dosiaľ schopní zodpovedať základnú otázku: bol Robert Fico v tom byte alebo nebol? Je pritom jasné, že bez odpovede na túto otázku nemá nijaký zmysel skúmať zákulisie druhej vlády Mikuláša Dzurindu z rokov 2002 až 2006.
Takto sa to aspoň môže javiť z výstupov Daniela Lipšica. A keďže tento garant „nádeje ľudí v tejto krajine na spravodlivosť“ v druhej Dzurindovej vláde pôsobil ako jej podpredseda a minister spravodlivosti, najlepšie musí vedieť, ako treba kauzu vyšetrovať…
No dobre, dosť už sarkazmu. Vie si niekto predstaviť výstižnejšiu ukážku absurdnosti? Keď podpredseda bývalej vlády, ktorú ten spis predstavil ako semenisko korupcie, „vyšetruje“ podpredsedu dnešnej vlády, či do toho nebol náhodou namočený aj jeho šéf?
Samozrejme, Ficovu údajnú návštevu bytu na Vazovovej ulici nemožno len tak odpinkať, na to je celá kauza príliš vážna. Keď to Kaliňák zľahčuje, sleduje aj svoju vlastnú politickú agendu. No uveriť, že práve toto má byť kľúčovým testom kvality vyšetrovania, by zasa znamenalo naskočiť na udičku politickej agendy Lipšica. Ak Lipšic plánuje takýmto spôsobom „zahustiť“ blížiacu sa debatu o vyšetrovaní Gorily v parlamentnom pléne, bude to možno na prospech jeho výsledku opäť v nejakom interesantnom prieskume voličských preferencií, no na prospech „nádeje ľudí v tejto krajine na spravodlivosť“, ako tomu on hovorí, veru sotva.
V demokracii totiž neexistuje dostupný lepší garant takejto nádeje ako nezávislosť profesionálnych inštitúcií. V tomto prípade vyšetrovacieho tímu. A aj tak musíme žiť s tým, že nie vždy sa spravodlivosti učiní zadosť. Predstava o spravodlivosti, ktorá má vo westernovom štýle stáť a padať na jednotlivcoch, je málo zlučiteľná s fungovaním modernej spoločnosti. Tak vyzerá populizmus, ktorého je Lipšic nadmieru zdatným šíriteľom.
Treba dlhodobo sledovať, či do práce vyšetrovateľov nikto nezasahuje (napríklad bývalí, dnešní, ale aj budúci nádejní potentáti). Treba sa pýtať, či sú na takéto vyšetrovanie vybavení. Treba si nevšímať politický lomoz, ktorý okolo toho víria populisti. Hádam sa to všetko dá.