Pravidlá a výnimky
Môžeme sa sporiť o to, či práve my budeme musieť v najbližších rokoch šetriť viac ako okolité krajiny.
Aj o to, aký spôsob šetrenia by mal byť čo najšetrnejší k obyvateľom Slovenska. Sotva však vylúčime, že ten posledný vládny balík konsolidačných opatrení ešte nebol posledný.
Prvý rok svojej existencie vláda Smeru strávila prácou na novom daňovo-odvodovom mixe, ktorý by spolu so škrtmi zrazil náš deficit verejných financií pod tri percentá HDP. Obnovená daňová progresivita, rozšírené odvodové povinnosti, zmrazenie platov vo verejnej správe, úspory v rámci samospráv… To všetko, spolu so zvýšením DPH ešte v réžii predchádzajúcej vlády, asi sotva niekto nazve príjemnou záležitosťou. No i keby to stačilo na tohtoročný cieľ, na tie ďalšie (v roku 2015 má náš štrukturálny deficit dosahovať len pol percenta) to už stačiť nemusí.
Odhady výkonu našej ekonomiky, ktoré už v čase prijímania štátneho rozpočtu neboli ktovieako vysoké, sa odvtedy už len ďalej znižujú. Spotreba domácností nerastie, čo značí, že ľudia vo svojich výdavkoch zostávajú opatrní aj napriek optimistickým rečiam o zlepšení, ktoré nás vraj čaká už v druhej polovici tohto roka. Plánované daňové príjmy štátu sú ohrozené.
Tohtoročný cieľ to možno ešte neohrozí. Lenže čo s cieľmi na roky 2014 a 2015? Zvýšia sa ďalej priame dane a odvody? Ponechá sa v platnosti zvýšená DPH, ktorá sa pôvodne mala znížiť po dosiahnutí tohtoročného cieľa? Začne sa masovo prepúšťať vo verejnej správe? Bude sa škrtať vo verejných sektoroch – v ktorých už dnes niet čo škrtať?
Vláda tvrdí, že nič z toho nechce. Jednak by to znamenalo ďalšiu záťaž pre občanov, jednak je otázne, či by to malo požadovaný efekt. Skúsenosti (nielen) z Európy posledných rokov zreteľne ukazujú, že prirýchle celoplošné úspory a škrty majú moc zvyčajne ako prvý „škrtnúť“ hospodársky rast. A bez neho potom nemajú nijaký zmysel.
Nezaškodí preto tlačiť na európskej pôde na priebežné prehodnocovanie rýchlosti, akou sa majú jednotlivé štáty dopracovať k požadovaným fiškálnym parametrom. Koniec koncov, ono sa to podľa všetkého už aj deje, hovorí sa napríklad o Španielsku, ale aj o Francúzsku.
Správnejšie by však bolo, ak by bolo plnenie fiškálnych pravidiel posudzované pružnejšie z princípu, nielen v prípadoch veľkých problémov (Madrid) alebo veľkých lakťov (Paríž). Rozpočtoví jastrabi budú hromžiť, lenže pravda je taká, že prílišná rigidita dokáže ekonomiku zadusiť rovnako spoľahlivo ako prílišná voľnosť.
Je možné, že Slovensko by žiadnu výnimku aj tak nedostalo. Napokon, ani by sme sa na ňu nemali tešiť, pretože to by okrem iného znamenalo vyslať signál, že sme sa ocitli v reálnych problémoch – keďže druhá možnosť v podobe veľkých lakťov je v našom prípade vylúčená. To však ešte neznamená, že by sa aj z Bratislavy nemohol ozývať hlas umierneného rozumu. Na prospech všetkým.