Krok sun krok
Krok sun krok. Na jeseň sa hovorilo, že návrh rozpočtu Európskej únie na roky 2014 – 2020 z dielne Európskej komisie je absolútne nepriechodný. Novembrový summit sa preto skončil neradostnou vyhliadkou rozpočtového provizória. Tá vyhliadka, pravdaže, platí aj teraz, keď sa na tému rozpočtu otvára ďalší summit. Ibaže tentoraz sa už očakáva prijatie nejakého kompromisu. Aké prekvapujúce.
No aj keď sa pousmejeme nad opakujúcou sa krokovou variáciou, ktorou únia dospieva k nejakému rozhodnutiu, neodškriepime, že ide o veľa. Aj v peňažnom vyjadrení, no nielen v ňom. Rozpočet sa rodí v konflikte medzi skupinou čistých prispievateľov, ktorí trvajú na jeho výraznom osekaní, a komisiou, v ktorej prevláda názor, že okrem úspor treba myslieť aj na budúci hospodársky rast. Pôvodný návrh počítal s rozpočtom prekračujúcim jeden bilión eur.
Po tom, ako rozpočtoví jastrabi na čele s Veľkou Britániou tento návrh zmietli zo stola, prišiel predseda Európskej rady Herman Van Rompuy s kompromisom, ktorý pôvodný návrh znižuje zhruba o osemdesiat miliárd. Predstavy protistrany však predpokladajú rozpočet, ktorý by bol oproti pôvodnému návrhu nižší asi o sto miliárd. A Londýn rovno žiada, aby bol rozpočet zmrazený na úrovni roku 2011, čo by znamenalo dokonca o dvesto miliárd menej.
To sú zhruba mantinely, v ktorých sa môže pohybovať kompromis. Výsledkom bude, že na ďalších sedem rokov bude únia musieť počítať s nižšími výdavkami ako v terajšom období. Čistí prijímatelia nadšení určite nebudú. A hoci náš premiér optimisticky tvrdí, že Slovensko nebude škodovať v nijakom prípade, veľa dôvodov pre nadšenie nebudeme mať ani my.
Vo svojom prejave v Európskom parlamente tento týždeň francúzsky prezident Francois Hollande naznačil dosť jasne, koho bude podľa neho treba viniť z prípadného neúspechu rokovaní: Davida Camerona, samozrejme. Británia trvá na ďalších škrtoch, inak hrozí vetovaním, no zároveň rovnako tvrdo trvá na svojom rabate. Rabat je ustanovením, na základe ktorého Británia dostáva späť možno až dve tretiny svojich čistých platieb do európskeho rozpočtu.
Pochopiteľne, keďže si ho kedysi vydupala Margaret Thatcherová, sotva možno očakávať, že sa ho len tak vzdá ktorýkoľvek ďalší britský premiér za konzervatívcov… Dupľom nie taký, ktorý svojim voličom sľubuje referendum o zotrvaní či odchode z únie.
A tak sa v Bruseli opakuje stará história. Pred kamerami sa vedú veľké reči o spoločných cieľoch, kým v kuloároch zúri boj o to, kto sa bude môcť voličom doma pochváliť, že najlepšie zo všetkých bránil národné záujmy. Paríž s Londýnom sú v sebe, Nemci sú kdesi uprostred a menší členovia si strážia predovšetkým svoje menšie (ale zato nie menej dôležité) fondy.
No hoci to tak možno nevyzerá, cynici sa budú smiať zbytočne. Pohyb spôsobom „krok sun krok“ nevylučuje, že sa ním dá dospieť aj k spoločným a veľkým cieľom. Takže áno, kompromis bude lepší ako nedohoda.