Víťazný paradox
Robert Fico tentoraz vôbec nepotreboval zveličovať. Pre Slovensko je dohoda o rozpočte Európskej únie na roky 2014 až 2020 skutočne mimoriadne výhodná. Zostáva už len „maličkosť“: rovnako mimoriadne sa musíme zlepšiť v čerpaní eurofondov. Inak túto výhodu trestuhodne nevyužijeme.
Návrh rozpočtu, schválený lídrami členských štátov únie po úmorných hádkach a vzájomnom vydieraní v piatok minulého týždňa, sa v žiadnom prípade nedá označiť za orientovaný na hospodársky rast. EÚ bude mať po prvý raz k dispozícii menej peňazí, ako v predchádzajúcom období.
Za víťaza sa tak môže označovať najmä britský premiér David Cameron, ktorý hrozil vetovaním návrhu, ak nebude skresaný tak, ako napokon skončil: na jedno percento HDP celej únie. Naopak, francúzsky prezident François Hollande, ktorý presadzoval väčšie objemy peňazí na oživenie hospodárskeho rastu, môže mať právom pocit prehry.
K tým nemnohým krajinám, ktoré si predsa len v budúcom období polepšia, však patrí práve Slovensko. Čisté plus pre nás v sedemročnom období bude predstavovať viac ako trinásť miliárd eur, pričom zvýšiť sa môžu naše priame platby v poľnohospodárstve a Slovensko sa zapojí aj do politiky boja proti nezamestnanosti mladých ľudí.
Naši vyjednávači v okresanom rozpočte obhájili aj pôvodnú novembrovú ponuku pre nás na vyraďovanie Jaslovských Bohuníc V1 (200 miliónov eur). Áno, „Priatelia kohézie“ je naozaj prečudesne a komicky znejúce heslo. No jeho obsah môže byť, ako sa ukazuje, aj celkom užitočný. Tu sa pre nás začína paradox: vláda Smeru sa dlhodobo netají, že je jej bližší prístup Francúzov ako Britov a Nemcov. Z momentálnej porážky tohto prístupu však naši vyjednávači dokázali vydupať pre Slovensko lepšie podmienky, ako malo doteraz.
Lenže dohodu, ktorú v piatok lídri členských štátov predstavili ako maximum možného, označili šéfovia štyroch rozhodujúcich frakcií v Európskom parlamente celkom jednoznačne za neprijateľnú. Rozpočet pritom musí byť schválený europoslancami a nemôže prejsť, ak ľudovci, socialisti, liberáli a zelení nezmenia názor.
Ako sa s postojom svojich frakcií v europarlamente vyrovnajú slovenskí poslanci v Štrasburgu, opoziční medzi ľudovcami a vládni medzi socialistami? Budú spolu so svojimi kolegami torpédovať návrh, ktorý na sedem rokov Európe naozaj nepredpíše oveľa viac, než iba šetrenie – lenže pre nás je aj tak výhodný?
Európa podľa svojho rozpočtu teda, zjednodušene povedané, sedem rokov „neporastie“, Slovensko však môže. Pravda, ak to dokáže. Smutným faktom totiž je, že dosiaľ to veľmi nedokázalo. V čerpaní európskych peňazí sa dlhodobo zaraďujeme na posledné miesta v únii.
Ak si pritom predstavíme, že eurofondy stoja za viac ako troma štvrtinami všetkých verejných investícií u nás, môžeme si domyslieť, o čo všetko sme už dosiaľ prišli. Pokračovať v takomto trende v časoch, keď musia občania Slovenska zas a znova zatínať zuby a „konsolidovať“, by bolo jednoducho neprijateľné.