Začarovaný kruh
Chvíľkové upokojenie situácie v Európe už asi nik vážne nepovažuje za koniec krízy. Občas sa síce ozve, že „najhoršie máme za sebou“, zbožné želania však rýchlo narazia na realitu.
Varovným signálom môže byť napríklad rastúci počet štátov, ktoré hlásia neschopnosť splniť záväzky v oblasti verejných financií (znižovanie deficitu) v sľúbenom čase. Naposledy k nim pribudlo Francúzsko. Bezprostrednou príčinou nie je neochota či neschopnosť implementovať predpisované recepty, ale dôsledky ich implementácie na reálnu ekonomiku.
Problémom rastúceho počtu európskych krajín však nie je len neschopnosť naštartovať hospodársky rast. V Európe rastie počet ľudí bez práce. Údaje Eurostatu hovoria jasne. Vlani v decembri sa nezamestnanosť v eurozóne vyšplhala na 11,7 percenta, v celej Európskej únii na 10,7. V oboch prípadoch výrazne viac ako minulý rok. Počas vlaňajška klesol počet ľudí bez práce len v siedmich štátoch, v dvadsiatich vzrástol. V EÚ je tak nezamestnaných vyše 25 miliónov osôb. Navyše, štatistiky môžu skresľovať skutočný stav. Sprísňovaním pravidiel a obmedzovaním podpory masy ľudí úplne vypadávajú z pracovného trhu, čo štatistické údaje umelo znižuje.
Na druhej strane, mnoho vytvorených pracovných miest nie je plnohodnotných. Od prepuknutia krízy v roku 2008 sa zvyšuje podiel práce na čiastočný úväzok a iných neštandardných foriem, počet plných pracovných miest, naopak, klesá. Nie je to prejav flexibility umožňujúcej „zladiť pracovný a rodinný život“ či štúdium popri zamestnaní, na ktorú nie tak dávno prisahali európski politici. Ale ide o dôsledok krízy na trhu práce.
Vysoká nezamestnanosť, obmedzovanie rastu miezd (v krízových krajinách ich pokles) a zvyšovanie podielu neplnohodnotných pracovných miest prispievajú k poklesu dopytu a tým zhoršujú celkovú situáciu ekonomiky.
Mnohí sa dostávajú do zložitej finančnej situácie. Z nestáleho, či čiastočného, zamestnania sa ťažko spláca hypotéka alebo pôžička na štúdium. Vysokú mieru zadlženosti domácností nemožno jednoducho považovať za nejaké „osobné zlyhanie“, dôsledok nezodpovedného života na úver.
Vo viacerých krajinách bol pred krízou rast dlhov spôsob, ako udržať úroveň osobnej spotreby či riešiť dôsledky toho, že sa štáty vzdali viacerých svojich sociálnych funkcií, napríklad poskytovania dostupného bývania či vzdelania.
Keď minulé leto stála eurozóna na pokraji rozpadu, vlády si uvedomili, že musia prelomiť bludný kruh medzi napätými verejnými financiami a nestabilným bankovým sektorom. Uskutočnenie tohto sľubu sa ukazuje ako problematickejšie, no to je iný príbeh… Hoci boli bezprostredne ohrozené periférne ekonomiky, najmä Španielsko, pochopili, že následky by zasiahli celú menovú úniu.
Sociálna kríza sa dnes vyostruje tiež najmä v periférnych štátoch. Dôsledky sociálnych otrasov by však rovnako postihli všetkých. Je najvyšší čas hľadať spôsob, ako prelomiť bludný kruh medzi ekonomickou krízou a krízou trhov práce.