Cudzie nechceme?
Z celkového záväzku na roky 2007 až 2013 Slovensko v rámci všetkých štrnástich operačných programov dokázalo ku koncu minulého roka čerpať fondy na necelých 38 percent.
Jediné programy, v rámci ktorých sme čerpali viac ako polovicu, boli programy Zdravotníctvo (65 percent), Regionálny operačný program (58 percent) a operačný program Cezhraničná spolupráca SR a ČR (50 percent). Naopak, najmenej sme dokázali čerpať v programoch Vzdelávanie (25 percent), Informatizácia spoločnosti (27 percent) a Životné prostredie (31 percent).
Čo dodať? Môžeme sa do sýtosti rozčuľovať nad údajným bruselským molochom. Preberať senzačne sa tváriace, väčšinou nepravdivé alebo aspoň polopravdivé správy o „bruselskej byrokracii“. Dumať nad tým, koľko tá byrokracia zožerie peňazí. A, pravdaže, okoreniť si to občasnými kačicami v podobe povestných „rovných banánov“.
Jedno tým však nezakryjeme. Daňovníci bohatších členských štátov Európskej únie sa každoročne skladajú obrovskými sumami na to, aby ich štáty, ako sme my, pomaly, ale predsa dobiehali v infraštruktúre, vzdelaní, sociálnych programoch a tak ďalej. Keby sa tým ľuďom bohatších štátov častejšie predkladali správy o tom, ako na ich peniaze kašleme, čoskoro by ich prestali zaujímať hlúposti o banánoch. Viac by ich zaujímalo to, prečo Európska únia krvopotne premýšľa, koľko peňazí pre nás vyčleniť, keď nás tie peniaze vlastne ani tak veľmi nezaujímajú.
Skrátka a dobre, za hlupákov sme tu my a to, že nám tie peniaze naďalej vyčleňujú, dokladá akurát, že máme viac šťastia ako rozumu.
Samozrejme, nie je to len o šťastí. V náš prospech hrá momentálne kombinácia dobre fungujúcej diplomacie a vlády, ktorá si z Európskej únie nerobí ihrisko pre svoje domáce politické pletky. Tí prví sa zaslúžili o technickú stránku veci, tí druhí im minimálne nestáli v ceste – už len tým, že o súčasnej slovenskej vláde v Bruseli nikto nemusí špekulovať, s akými námietkami vyrukuje nabudúce. Čo je celkom v poriadku, pretože to napokon hrá v náš prospech.
Áno, rozpočet EÚ na roky 2014 až 2020, ako ho pred týždňom navrhli lídri členských krajín, pritlačení k múru Veľkou Britániou a „rozpočtovými jastrabmi“, nie je dobrý. Tvári sa ako úsporný, no v skutočnosti môže v Európe zakonzervovať krízu na pekných pár rokov navyše. Ak sa v Európskom parlamente rozhodnú najväčšie frakcie napadnúť ho, ohrozí sa tým teoreticky aj naša výhodná pozícia, čo sa eurofondov týka.
Lenže tie frakcie, ktoré sú proti návrhu, nekritizujú to, že by azda príliš rozhadzoval smerom k menej vyvinutým štátom. Skôr naopak: kritizujú jeho prílišnú úspornosť. V našom záujme teda nemusí byť iba za každú cenu „držať basu“ tomuto návrhu; v našom záujme je, aby únia vôbec mala svoj schválený rozpočet. Ale to v europarlamente vedia všetci. S výnimkou hrdinu našich sulíkovcov, zabávača Nigela Faragea, pravdaže.