Úvahy a propaganda
Miera nezamestnanosti opäť stúpla a posunula smutný rekord až do úrovne z roku 2004. To je holý fakt. Všetko ostatné sú buď úvahy, alebo propaganda. Hovoriť o nezamestnanosti býva ľahké, ak má byť výsledkom politická propaganda. O to ťažšie je hovoriť o nej vtedy, ak má byť výsledkom čo i len trochu serióznejšia úvaha.
Ľahké to budete mať, ak chcete robiť opozičnú propagandu. Postačí vám pripomenúť, že nezamestnanosť v Nemecku klesá, kým u nás stúpa a urobiť z toho záver, že za rast nezamestnanosti na Slovensku nemôže vývoj v Európe, ale výlučne politika vlády Roberta Fica. Dane, Zákonník práce a povinné odvody pre dohodárov.
Ľahké to budete mať aj vtedy, ak chcete robiť propagandu v prospech vlády. To vám zasa postačí tvrdiť, že nech by sme robili, čo by sme chceli, nič nám to nepomôže, pretože sme najotvorenejšia ekonomika eurozóny a osudovo závisíme od vývoja na európskych trhoch. Inými slovami, nezamestnanosť na Slovensku stúpa preto, pretože v Európe je kríza a politika Ficovej vlády s tým nič nemá.
Ťažšie to už budete mať vtedy, keď si spomeniete, že vláda Ivety Radičovej chystala presne to isté, čo urobila tá Ficova: sprísnenie odvodov pre živnostníkov, zavedenie odvodov pre dohodárov. A spomeniete si, že takéto zmeny obhajovala takmer totožnými argumentmi, ako Ficova vláda. Napríklad tým, že ľudia, ktorí neplatia sociálne odvody alebo ich platia len minimálne, by mali problémy s penziou, o ktorú by sa im potom museli „postarať“ všetci ostatní.
Ťažšie sa vám bude vývoj vysvetľovať aj vtedy, ak nebudete zatvárať oči pred tým, že miera nezamestnanosti u nás naozaj rastie o čosi rýchlejšie ako v európskom priemere a s domácou politikou to teda aspoň niečo mať do činenia bude.
Šéf SDKÚ Pavol Frešo má pravdu v tom, že vláda sa z vývoja nezamestnanosti nemôže vyzúvať. Minister práce Ján Richter má zasa pravdu vtedy, keď hovorí, že nezamestnanosť sa neznižuje Zákonníkom práce, ale politikou zamestnanosti. Lenže okrem týchto vecí je milión ďalších faktorov, ktoré z nezamestnanosti na Slovensku robia desaťročia pretrvávajúci problém, aj takých, ktoré z nej robia problém špeciálne teraz. V čase, keď Európa naozaj prechádza krízou a keď nešťastná štruktúra nášho hospodárstva neumožňuje robiť zázraky nieže za noc, ale ani v priebehu jedného volebného obdobia. Pochopiteľne, aj v čase, keď každá naša vláda škrtí, šetrí, konsoliduje.
Je tu ešte skupina ľudí, ktorá to má úplne najťažšie. Tých bezmála 400-tisíc nezamestnaných môžu len málo vzrušiť úvahy odborníkov a propaganda politikov. Nehovoriac o tých, čo sú bez práce už rok a dlhšie. Ak vám nejaký dlhodobo nezamestnaný nebude môcť odpovedať na otázku, aká vláda nám práve vládne, nemusí to byť preto, lebo je ignorant, alebo je už celkom apatický. Môže to byť jednoducho preto, lebo takú informáciu, absolútne nepotrebnú pre jeho každodenný boj o holé prežitie, už z hlavy dávno vypustil.