Dlhšia recesia
Eurozóna bude po vlaňajšej hospodárskej recesii v poklese aj tento rok. Pre Slovensko to nie je dobrá správa.
Pôvodne sa totiž počítalo, že odbyt pre naše výrobky v zahraničí sa naštartuje už tento rok, nie až v roku 2014. Hlbšia recesia nepochybne vyvolá sériu debát o tom, či sa rozpočtové deficity neznižujú prirýchlo. V prípade Slovenska by takéto diskusie boli vítané. A to jednak pre vnútornú ekonomiku, ako aj z pohľadu firiem, ktoré žijú z exportu.
Rýchle zvyšovanie daní a vládne škrty pod hrozbou sankcií za vysoký deficit totiž spôsobujú, že sa ekonomika dusí. Ak by bolo viac času na audity, mohli by sa nájsť skutočné výdavkové rezervy. Oproti tomu sa úspory teraz dejú tak, že štát napríklad povie samospráve, že má znížiť výdavky o desatinu a nikoho nezaujíma, či obec dokončuje projekt z eurofondov, na ktorý potom nie sú peniaze. Zároveň platí, že pomalšie úspory v niektorých veľkých krajinách by natoľko nezhoršili náladu spotrebiteľov, a tí by mohli viac siahnuť po výrobkoch importovaných aj zo Slovenska.
Pri šetrení by bolo treba nájsť mieru medzi tým, aby ekonomika ešte rástla a deficit sa systematicky znižoval. Takýto plán by mohol byť vhodný aj pre finančné trhy, ktoré ešte v roku 2011 pri zosilnení dlhovej krízy reagovali podráždene na každú správu o horšom hospodárení. Predražovalo sa tak financovanie dlhov niektorých veľkých štátov a dokonca hrozil neudržateľný stav, ktorý otriasal celistvosťou eurozóny.
To, že eurozóna je v recesii, nie je dobrá správa ani pre nezamestnanosť na Slovensku. Práve hospodársky pokles veľkých krajín je totiž hlavným dôvodom, prečo u nás v posledných mesiacoch pribúda počet ľudí bez práce. Druhou príčinou je otvorenosť slovenskej ekonomiky, keďže vývoz a dovoz majú takmer najväčší podiel na HDP spomedzi všetkých štátov EÚ. Ak napríklad Francúz pre obavy z recesie odloží kúpu auta, ako prvý v Európe na to môže doplatiť zamestnanec automobilového priemyslu na Slovensku.
Tretím dôvodom vyššej nezamestnanosti je to, že Slovensko musí spomedzi krajín strednej a východnej Európy znižovať verejný deficit najviac. Každý úsporný balíček sa pritom prejaví na nezamestnanosti, či už ide o škrtanie výdavkov, alebo o naháňanie príjmov cez rôzne dane. Z dlhodobého hľadiska môže byť pritom rozdiel, či sa zvýšia priame alebo nepriame dane.
Politici pri nezamestnanosti polemizujú tiež o tom, či zaúčinkoval nový Zákonník práce. Je možné, že niekto vyhodil zamestnancov na konci vlaňajška s tým, že tento rok by musel akceptovať odstupné i výpovednú lehotu. Ak by však firmy mali zákazky, asi by takto nešpekulovali. Keď ich nemajú, prepúšťali by neskôr tak či tak. Rovnako je značne špekulatívne tvrdiť, že nezamestnanosť rastie pre zmeny v živnostiach či práce na dohodu.
Jediné, čo možno jasne pomenovať, je, že recesia v eurozóne berie prácu. A je to dôsledok vládnych škrtov. Krajiny žili v minulosti nad pomery a teraz sa spláca účet. Splátky však treba nastaviť tak, aby to bolo pre všetkých únosné a prijateľné.