Siroty slovenské
Všetko pre blaho detí! Záujem detí je prvoradý! Takéto a podobné vyjadrenia počuť často z úst kompetentných.
Lenže pochybnosti o tom, či v prípade adopcií slovenských detí do zahraničia bolo všetko v poriadku, napriek uisteniam pretrvávajú. A chýbajúce spisy v archíve Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže sú len malou čiastkou veľkého problému, ktorý pred časom vyplával na povrch.
Napokon i samotná verejná ochrankyňa práv pred časom konštatovala, že „príslušné slovenské úrady práva dieťaťa neochraňujú, naopak, často ich porušujú“. Preto existuje oprávnený dôvod domnievať sa, že doterajší systém mal vážne chyby.
V prípade, že nejaká zahraničná agentúra venujúca sa adopciám má zrušenú licenciu, bolo by logické, že s ňou naša strana preruší spoluprácu. Lenže nestalo sa tak a agentúra ďalej vykonávala svoju činnosť a deti putovali od nás k adoptívnym rodičom. Ako je to možné? Ďalej je zarážajúce, že o osude dieťaťa doteraz rozhodoval len jeden jediný úradník. Zveriť toľkú zodpovednosť do rúk jedného človeka nie je možné ani v iných prípadoch, a keď ide o budúcnosť maloletých, už vôbec nie.
Stransparentnením celého procesu – od vytvorenia komisie zloženej z viacerých odborníkov, ktorí budú rozhodovať o vhodnosti žiadateľov pre konkrétne dieťa, až po pravidelné zasielanie „postadopčných správ“ – sa konečne priblížime k „normálu“. Každého však asi napadne, prečo až teraz?