Obyčajný tovar
Liek si ako každý iný tovar vyžaduje určité náklady, výrobu, distribúciu, predaj. Ale má aj špecifickú pridanú hodnotu. Veď vďaka nemu sa „zákazníci“ uzdravujú či držia pri živote. Teda, mal by mať, ale i tu hrá prím zisk. Neraz bezohľadne.
Po tom, čo sa podarilo stlačiť neodôvodnene vysoké ceny viacerých liekov, nastúpila nová pohroma: mnohé chýbajú. Niežeby sa ich menej vyrábalo alebo by sa nedovážali spoza hraníc. Naopak, vo veľkom sa začali vyvážať do krajín, kde sa drahšie predávajú. Čo na tom, že si ľudia idú nohy zodrať, kým zoženú potrebný medikament, alebo sa musia v lekárňach zapisovať do poradovníkov.
Nejde pritom o šumivé celaskony, no o prípravky, bez ktorých onkologickým pacientom, epileptikom, či „srdciarom“ hrozia vážne komplikácie, v tom lepšom prípade. Kto si bude spytovať svedomie? Podľa novely zákona sú síce od januára distribučné firmy povinné informovať o plánovanom exporte Štátny ústav pre kontrolu liečiv a ten môže zakázať vývoz tzv. nedostatkového lieku. Stačí však, aby sa dal na Slovensku kúpiť čo len v jednom meste, už sa za nedostatkový nepovažuje.
Legislatíva na bezohľadných reexportérov by sa mala pritvrdiť. Treba to však urobiť tak, aby sa to nepriečilo jednému z princípov Európskej únie – voľnému pohybu tovaru. Ponúka sa ešte jedno riešenie: opäť lieky zdražiť. Ale to hádam nechceme.