Čakanie na rast
Pre výsledok volieb býva obvykle rozhodujúce to, aké vládne politiky si ľudia želajú vidieť v budúcnosti. Výsledok predčasných volieb v marci 2012 však závisel skôr od toho, čo si ľudia neželali. Stabilné vysoké preferencie Smeru ukazujú, že dôvody neželať si to, čo u nás vládlo do marca 2012, sa ešte pre väčšinu voličov nepominuli.
Ak povieme, že voľby sa konali v ovzduší rozkladu, ani veľmi nebudeme preháňať. To, čo u nás vládlo do marca 2012, bolo rozložené morálne, profesionálne i politicky. Morálne bola vláda Ivety Radičovej rozložená aférami, ktoré sprevádzali celé jej vládnutie a ktoré vyvrcholili Gorilou. Dokladom profesionálneho zlyhania bol kolaps daňovej správy, ktorého skutočné dôsledky ešte len vychádzajú najavo. Politicky bola pravica rozložená v dôsledku vlády, v ktorej partneri podrážali nohy sebe navzájom i premiérke, ktorá sa opakovane vyhrážala demisiou. Samozrejme, aj okolnosťami, za akých vládni poslanci potopili v októbri 2011 svoj vlastný kabinet.
Ak chce niekto hľadať dôvody, pre ktoré Smer pred rokom tak jednoznačne zvíťazil, začať musí práve pri konštatovaní týchto skutočností. A ak chce niekto premýšľať, prečo dnešná opozícia nie je schopná hrať so Smerom vyrovnanú partiu, musí sa pýtať, či sa tie skutočnosti už pominuli, alebo či sa ten rozklad náhodou ešte neprehĺbil.
Nazerané touto optikou, Smer sa zatiaľ správa relatívne odvážne a oveľa menej populisticky, ako mnohí očakávali. Hoci Robert Fico zdôrazňuje, že konsolidácia verejných financií v jeho podaní nezasiahne slabé vrstvy, iba „bohatých, banky a monopoly“, všetci vieme, že takáto presná selekcia pri zvyšovaní príjmov a okresávaní výdavkov štátu je nereálna. Pochopiteľne, z hľadiska slabších vrstiev je zvýšenie horných poschodí daní z príjmu určite lepšou alternatívou, ako ďalšie zdvíhanie DPH. Lenže každé opatrenie má aj svoje vedľajšie účinky.
Na príčiny rastu nezamestnanosti môžu byť rôzne názory – kríza v eurozóne, útlm automobilového priemyslu, vplyv konsolidácie verejných financií, Zákonník práce a tak ďalej – nakoniec však bude podstatné to, či a ako sa bude vláde dariť nezamestnanosť znižovať. Celé sektory (zdravotníctvo, školstvo) potrebujú reformy, ktoré už pomaly neznesú odklad. Je pochopiteľné, že pri čakaní na náš hospodársky rast sme odkázaní ponajprv čakať na hospodársky rast v Európe. Lenže čo dovtedy? Ak sa bude sociálny systém naďalej „vylepšovať“ tým typicky slovenským systémom: „čo ešte môžeme komu zobrať bez toho, aby sa vzbúril“, potom bude boj so spomínanými vedľajšími účinkami len fikciou.
Ako to teda celé vyzerá po roku? Vláda Smeru priniesla politickú stabilitu a obnovenie normálneho chodu štátu. Obnovila naše postavenie v Európe. Zatiaľ sa vyhla väčším škandálom a excesom, ktoré by pripomínali obdobie 2006 až 2010 (ak chceme veriť, že nedávny Ficov verbálny úlet bol naozaj len úletom). Jej prvý rok by sme mohli nazvať „Čakanie na rast“. Čo bude ďalej? Ak Smer v roku 2012 priviedli k moci hlasy proti pokračovaniu chaotickej vlády pravicovej koalície, k budúcemu víťazstvu ho môžu priviesť iba také hlasy, ktoré si budú želať pokračovanie jeho vlády. Čo býva ťažšie vo všeobecnosti, nieto ešte v prípade strany, ktorá dnes na scéne nemá jasných spojencov.