Otázka vody
V roku 1990 stál v Československu kubický meter vody 80 halierov. Podľa aktuálneho cenníka je dnes v Bratislave cena za jeho výrobu a dodávku 1,1082 eura. Na chudobnejšom východe Slovenska je to až 1,572 eura.
Dramatický nárast má svoje dôsledky. V roku 1990 ľudia spotrebovali na hlavu a deň približne 200 litrov vody. Dnešné údaje sa rôznia, ale odhaduje sa, že špecifická spotreba v slovenských domácnostiach klesá až na 80 litrov na osobu a deň. Pomaly tak atakuje hygienické minimum 70 litrov.
Čím je voda drahšia, tým viac ňou ľudia šetria a prechádzajú na alternatívne zdroje. Ale čím menej sa jej predá, tým viac stúpa jej cena, aby sa udržala rentabilita. A to sa zatiaľ našťastie nepodarilo celý systém privatizovať, hoci záujemcovia by boli…
Európska únia pumpuje cez svoje fondy miliardy do stavieb vodovodov a kanalizácií. Jedna z najproblematickejších oblastí, kde nám hrozia sankcie, je totiž smernica o odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd. Času je málo a voda stúpa. Do konca roku 2015 majú byť v podstate všetky aglomerácie na Slovensku v súlade s touto smernicou. Ak nebudú, únia nás dá na súd a budeme platiť.
Problém vody a kanalizácie má okrem technicko-ekonomickej aj dôležitú sociálnu a environmentálnu dimenziu. V júli 2010 deklarovala OSN právo na vodu a sanitáciu ako základné ľudské právo. Z tejto logiky vychádza aj EÚ, ktorá zároveň postupne pritvrdzuje normy na kvalitu vody. To, že bude mať každý členský štát únie vybudovanú základnú infraštruktúru, sa pritom berie ako samozrejmosť. Otázne je, ako sa bude táto nákladná infraštruktúra využívať.
V uplynulých rokoch sa investovalo z fondov EÚ okolo 1,3 miliardy korún do vybudovania kanalizácie a vodovodu pre 36 obcí na juhu Zemplína. V niektorých sa na nové prípojky napojilo len okolo pätiny obyvateľov. Voda je pre nich drahá a radšej ju budú čerpať zo studní kontaminovaných pesticídmi.
Okrem výnimiek Slovensko potrebuje dobudovať infraštruktúru v marginalizovaných oblastiach, ktoré sú zasiahnuté vysokou nezamestnanosťou a nízkymi príjmami. A to ešte nie je jasná otázka, či budú súčasťou odpočtu v roku 2015 aj legálne problematické rómske osady. Podľa pomerne širokej definície EÚ sú to tiež aglomerácie.
V medzinárodnom porovnaní cien naša voda drahá nie je. Problém je v porovnaní s priemernými platmi a zvlášť s nákladmi nízkopríjmových domácností. Ak budeme pokračovať v nastúpených trendoch, tak možno bude čoskoro v každej obci moderný vodovod a čistiareň odpadových vôd, ale táto základná vec zostane pre časť obyvateľov luxusom, ktorý si nebudú môcť dovoliť. Z environmentálneho hľadiska je voda vzácna surovina a treba ňou šetriť. Mala by byť dostupná, ale zároveň by jej cena mala odzrkadľovať náklady spojené s úpravou, distribúciou a čistením.
V tejto perspektíve nie sú najväčším problémom domácnosti, ale priemysel, poľnohospodárstvo a služby. Tam je aj najväčší priestor na šetrenie a zvyšovanie cien ako stimulu na zavádzanie nových technológií a systémov manažmentu.