Dane a čo za ne?
Po dvadsiatich rokoch existencie samostatného Slovenska politici precitli a zistili, že výber daní je veľký problém. Svedčia o tom štatistické údaje z domácich aj európskych úradov. Pred rokom sa daňová správa stala predmetom hysterického záchvatu viacerých firiem a najmä politikov. Vznikla panika, vtedajší predstavitelia opozície totiž oznámili, že informačné systémy nefungujú.
V každom prípade verejné vyhlásenie paniky je najlepšou živnou pôdou pre podvodníkov. Kým počas vojnového konfliktu je predpokladom rabovania, jej vyhlásenie v daňovej oblasti znamená vyslovenie týchto slov: „Vážené dámy, vážení páni, nefunguje to…“ Vlastne to znamená: „Vážení, informačné systémy nefungujú, pokojne sa môžete dopúšťať daňových podvodov.“
Nekontrolovateľná panika
Panika v gréčtine znamená nekontrolovateľnú hrôzu ako dôsledok pôsobenia boha lesov Pana. Ide o negatívne zafarbený afekt vyvolaný skutočným alebo vymysleným nebezpečenstvom. Môže ovládnuť jedného aj niekoľkých ľudí. Je veľmi ťažké ju zvládať.
Na Slovensku vznikol akčný plán, no až na budúci rok uvidíme, ako sa prijaté opatrenia podarí uskutočniť. Viac o porovnaní predsavzatí a reality nepovedia verejné schôdze, ale čísla na strane príjmov štátneho rozpočtu. Ukázalo sa, že dane, ich úniky, nedoplatky a daňové informačné systémy sú celkom „sexi“ témou. Dnešná vládna koalícia preto stále rada obcuje s opozíciou v daňových polohách.
Predstavitelia politickej scény však pozabudli, že konečné rozhodnutia týkajúce sa daní robia ľudia. Tým, že ich vystavili panike a neúmernému tlaku, ukázali, že ich vnímanie pracovníkov daňovej má veľké rezervy.
Od konkrétnych ľudí závisí kvalita kontrolnej činnosti. Pracovníci daňovej správy by si určite zaslúžili vyššie mzdy, ale aj vyšší status v spoločnosti, ktorý by sa mal stotožňovať s postavením verejného činiteľa. Súčasná vláda by sa mohla usilovať o vyšší status zamestnancov daňových úradov najmä preto, lebo bez ich spokojnosti poriadne nefunguje žiadna organizácia.
Zmena systému kontrol
Pri hľadaní vyšších príjmov z daní by mala vláda Roberta Fica zmeniť systém daňových kontrol. Pracovník, ktorý napríklad kontroluje subjekt, či je oprávnený uplatniť si vrátenie pri nadmernom odpočte dane z pridanej hodnoty, by nemal o tomto fakte rozhodovať. Manažér firmy, ktorá si uplatňuje vrátenie nadmerne zaplatenej dane, môže dať kontrolórovi dve možnosti. Jednou je kaliber 7,8 milimetra a druhou 9 milimetrov.
Nebudeme zveličovať a berieme predchádzajúcu vetu späť. Určite by však bolo lepšie, ak by sa proces kontroly oddelil od rozhodovania o vyrubení či nevyrubení dane. Predišlo by sa tým potenciálnemu konfliktu záujmov. Predstavme si pozíciu daňového kontrolóra v menšom meste, kde pozná miestneho podnikateľa, ktorého kontroluje.
Lepšiemu výberu daní by pomohlo, keby sa evidencia dane z pridanej hodnoty centralizovala a nebola roztrúsená po okresoch. Mala by sa evidovať tak, aby v reálnom čase bolo jasné, koľko peňazí, odkiaľ a kam sa premiestnilo.
To znamená, že by malo ísť o pohľad na dane z hľadiska účtovania finančných tokov. Dúfajme, že sa v budúcnosti správa vecí verejných a najmä daní nestane zase predmetom hysterických záchvatov politických činiteľov, ale bude fungovať lepšie.