Blokujte s nami
V uplynulých týždňoch sme si zopakovali učebnú látku o menšinách na Slovensku. Dnes si niečo povieme o jednom, azda tiež menšinovom pochode. V tom prvom prípade prednášal sám premiér na pôde Matice slovenskej. Pre menšiny to nebolo nič príjemné. V tom druhom prípade nám už o dva dni predvedú tematické branné cvičenie chlapci a dievčatá s rozličnými hákovými frustráciami na duši. Za pasívneho prispenia bratislavského Starého Mesta.
Pochod za samostatné Slovensko 2013, zvolaný občiankou Sýkorovou na oslavu samostatnosti prvej Slovenskej republiky, nemá úradné požehnanie mestskej časti. Podľa zákona o zhromažďovaní ho mať ani nemusí. Akciu stačí iba oznámiť príslušnému úradu podľa miesta jej konania. A tak to má v slobodnej krajine byť. Otázkou je, kde leží hranica medzi právom na slobodu zhromažďovania sa za niečo a medzi nenávistným ťažením proti niekomu.
Hádam si nebudeme zástupným rúškom náreku nad nesamostatným Slovenskom, vazalom Európskej únie, zakrývať samostatne fungujúci mozog. Zhromaždenie chce osláviť „bohumilú“ udalosť: vznik fašistického slovenského štátu. Pre účastníkov tohto zájazdu zrejme nie je podstatné (ak o tom vôbec vedia), že otcovia oslavovaného zriadenia spísali napríklad Židovský kódex. Zákon, ktorý svojou krutosťou predstihoval aj protižidovské právne normy hitlerovského Nemecka (nadpráca sa v našich končinách vždy cenila).
Povedzme si teda, čože nám to naši rodoľubovia chcú pripomenúť. To že ľudácka Slovenská republika zakazovala jednej konkrétnej menšine voliť, uzatvárať zmiešané manželstvá, vykonávať viaceré povolania? Že jej ukradla majetok, zakazovala jej bývať na hlavných uliciach, chodiť do kín, divadiel a kaviarní? Že výstavy, kúpaliská, parky, to všetko bolo tabu? Že vlastniť fotoaparát, bicykel či telefón sa tiež zakázovalo? A že neľudsky „vyviezla“ vlastných občanov do ríšskych pracovných táborov, čiže na smrť?
Voltaire, významný osvietenec 18. storočia, prišiel na svoju dobu s nevídanou revolučnou myšlienkou: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to."
Doba po Voltairovi však vykročila brutálnou nohou vzad a ozvenu dupotu vojenských topánok počuť ešte aj dnes. Povedzme si to rovno: Právo prezentovať nejaký postoj stráca na oprávnenosti, ak je vykúpané v krvi nevinných obetí.
Slepota voči hanobeniu rasy, ako názory Jozefa Tisu a jeho nasledovníkov definuje dnešné trestné právo, je zo strany Miestneho úradu Bratislava-Staré Mesto prinajmenšom pasívnym prehliadaním podstaty veci. A sľub, že ak organizátori porušia zákon alebo sa odchýlia od plánovanej trasy, bude zhromaždenie rozpustené, sa pohybuje v rovine trápneho alibi.
Iniciatíva Bratislava bez náckov vyzýva Slovensko na blokádu plánovaného pochodu. Pri tomto názorovom konflikte existuje iba jedna správna strana, ale v sobotu budú v Bratislave zhromaždenia dve. Kam sa postavíte vy, pani starostka? A kde vy, pán primátor?