Čo privial biely dym
Hoci svetový politický, náboženský a mediálny mainstream poslušne ochká od „prekvapenia“, na voľbe pápeža nič také prekvapujúce nie je.
Kardináli v stredu večer na bielom dyme vypustili do sveta pomerne jasnú správu o tom, čo chcú. Chcú získať späť Latinskú Ameriku. Reformovať sa pritom podľa nich môže rímska kúria, ale určite nie cirkev.
Jorge Mario Bergoglio je po tisícdvesto rokoch prvým pápežom, ktorý nepochádza z Európy, prvým pápežom z amerického kontinentu, prvým jezuitom a prvým Františkom na čele katolíckej cirkvi. Tým sa zoznam „prekvapení“ začína aj končí. Sú dôležité? To sa ešte len ukáže. V roku 2005 dalo konkláve pred Bergogliom prednosť Josephovi Ratzingerovi, vrchnému strážcovi katolíckej doktríny, ktorý sa pohyboval desiatky rokov vo Vatikáne. Teraz teda prišiel rad na Bergoglia, ktorý nepatrí k okruhu „insiderov“, ako emeritný pápež.
Očakáva sa, že jezuiti budú mať silné slovo v rámci personálu, ktorý si do kúrie privedie. Špekuluje sa aj o Vatikánskom rozhlase a tlačovej agentúre, ktoré sú vraj dlhodobo pod ich silným vplyvom a ktoré za Ratzingera nemali na pápeža žiadnu „horúcu linku“. To všetko sa môže zmeniť a získať význam v prípade, že sa Bergoglio pokúsi Vatikán naozaj zreformovať a robiť arbitra medzi tamojšími bojujúcimi klikami.
Nie je ešte jasné, či bude František „novou metlou“ vo vnútroštátnych vatikánskych pomeroch. Zrejmé však je, že katolíckej doktríny sa nedotkne. Bergoglio je konzervatívec, možno iba o odtienok miernejší, než boli jeho dvaja predchodcovia.
Svojím spôsobom je to paradox. Jezuiti boli v nemilosti Vatikánu ešte za čias Karola Wojtylu, najmä pre svoj zhovievavý postoj k latinskoamerickej teológii oslobodenia. Teraz je pápežom latinskoamerický jezuita, ktorý síce zdôrazňuje boj proti chudobe a nerovnosti, no k teológii oslobodenia má takmer rovnako ďaleko ako hockto iný vo Vatikáne. Nehovoriac už o nepekných podozreniach týkajúcich sa jeho osoby z čias vlády vojenskej junty v Argentíne v rokoch 1976 až 1983…
Bergoglio ich, pravdaže, vehementne odmieta. Pravdou zostáva, že argentínska cirkev, ktorej je sám predstaviteľom, o spolupráci mnohých svojich členov s vtedajším režimom dodnes mlčí en bloc.
Prečo práve Latinská Amerika? To je to najmenšie „prekvapenie“ zo všetkých. Hoci na juhoamerickom kontinente žije až štyridsať percent všetkých katolíkov sveta, katolicizmus je aj tam na ústupe. Kontinentom sa dnes úspešne šíria najmä pentakostálne (letničiarske) odnože protestantizmu.
Konkláve teda ukázalo smerom, ktorým sa Wojtyla ani Ratzinger radšej vôbec nedívali: hromadnou dopravou jazdiaci a o chudobe rozprávajúci František má byť odpoveďou Vatikánu na chlad a nedostatok empatie, ktorý dlhodobo vyháňa latinskoamerickú populáciu z katolíckych kostolov do náručia charizmatických siekt.
Postoj k celibátu, vysviacke žien, antikoncepcii, interrupciám či manželstvám homosexuálnych párov s tým stredajším bielym dymom nemal vôbec nič spoločné.