Kontinuita a reforma
Veľká hádanka uplynulých týždňov – kto nahradí Benedikta XVI. – sa vylúštila. Po predstavení mena nového pápeža Námestie sv. Petra vo Vatikáne stíchlo a spolu s ním asi aj mnohí pred televíznymi obrazovkami.
Kto je kardinál Jorge Mario Bergoglio? Začali „googliť“ a pomaly spoznávať osobu, ktorá akoby spadla z neba a bude mať opäť na nejaký čas veľký vplyv na životy miliónov ľudí.
Jeho prvých niekoľko minút na balkóne bolo predchnutých nielen silou historickej chvíle, ale nečakanou a dojímavou blízkosťou, ľudskosťou a autentickou pokorou. Mnohým určite prebehlo hlavou, že na balkóne Svätopeterskej baziliky opäť stojí niekto s charizmou Jána Pavla II., ale porovnávanie je zbytočné.
Čarom každého svätého muža a každej inšpirujúcej osobnosti je jej originalita. Každý je iný. Prvé dni Svätého Otca Františka naznačujú, že môžeme očakávať originálneho pápeža, ktorý svoj zaujímavý životný príbeh a jedinečné dary vloží celé do služby Bohu, cirkvi a všetkých ľudí dobrej vôle.
V prvom rade ide o pápeža kontinuity. Nielenže jeho prvá verejná modlitba smerovala k Benediktovi XVI., ale jeho život zásadne ovplyvnil pontifikát Jána Pavla II. František má v hlbokej úcte svojich predchodcov a bude nepochybne pokračovať v dobrých dielach, ktoré budovali. Ak ktosi čaká zásadné zmeny v morálnom učení, bude opäť sklamaný, pretože nerozumie katolíckej cirkvi a jej hlavnému učiteľskému úradu.
Zároveň to však bude pápež reformátor. Ak nám Benedikt XVI. výberom svojho mena povedal, že by sa západný svet mal vrátiť k svojim koreňom, tak pápež František nám svojím výberom hovorí, že cirkev potrebuje obnovu zvnútra.
Obnov môj dom – to boli slová, ktoré počul v súkromnom zjavení sv. František Assiský, jeden z najslávnejších reformátorov cirkvi v čase jej veľkej krízy. Podobnú výzvu zrejme počul kardinál Bergoglio cez rýchlu voľbu svojich kolegov v konkláve.
O aké reformy pôjde? Zrejme budú v štýle svätého Františka. Vo svojej prvej kázni vyzval ľudí na putovanie, budovanie a vydávanie svedectva o ukrižovanom Kristovi: „Môžeme kráčať, koľko chceme, môžeme budovať veľa vecí, ale ak nevyznávame Ježiša Krista, je to niečo nedobré. Staneme sa súcitnou mimovládnou organizáciou a nie cirkvou, Pánovou nevestou.“ Skutočná obnova cirkvi teda nespočíva v reorganizácii rímskej kúrie, efektívnejšej komunikácii s médiami, v lepšom riadení financií či v účinnejšej službe chudobným, hoci všetky tieto oblasti budú určite vysoko na Františkovom zozname priorít. Ale spočíva v hlbokom vnútornom obrátení každého jej člena a zvlášť jej kňazov a biskupov.
Možno veľmi odôvodnene čakať, že k takému obráteniu bude pápež František nielen pozývať, no bude k nemu dávať aj svoj osobný príklad. Pokorný úklon pred ľudom s prosbou o modlitbu bol iba prvý z radov mnohých ďalších činov, ktoré budú sústreďovať pozornosť na podstatu a ďalej očisťovať pápežstvo od barokových ozdôb.
Je dosť pravdepodobné, že budeme mať často pocit, že František je jeden z nás. Tým, samozrejme, nebude chcieť zmenšiť úrad pápežstva. Skôr naopak. Stane sa prvým evanjelizátorom, ktorý ukáže svojim biskupom a kňazom, že najúčinnejšou metódou evanjelizácie je žiť s ľuďmi, ktorým slúžia, a rozprávať ich jazykom.
Katolícka cirkev určite potrebuje v rozličných etapách svojich dejín pápežov s rôznymi darmi – akademikov, komunikátorov či manažérov. Najdôležitejším kritériom pre dobrého pápeža však vždy bola a bude osobná svätosť. Zdá sa, že toto kritérium bolo aj tentoraz rozhodujúce. To dáva nádej, že budeme môcť spolupracovať s ďalším veľkým pápežom.