Atramentové srdce
Som knihovníčka. Dosť nemoderné povolanie. Prednedávnom som o budúcnosti knižníc debatovala s kolegom spisovateľom, a nepotešil ma.
Som knihovníčka. Dosť nemoderné povolanie. Prednedávnom som o budúcnosti knižníc debatovala s kolegom spisovateľom, a nepotešil ma. Bol to pesimista a tiež knihovník. Som optimistka, knihovníčka a spisovateľka. Podľa niektorých pesimistov – som bez budúcnosti.
Keď čítate noviny, sledujete rozhlas či televíziu, zdá sa vám, že knižnice živoria niekde na okraji spoločenského záujmu, že tam nik nechodí a zaprášené miestnosti obohnávajú pavúky pavučinami! No, trochu živoria, lebo dnes sa na Slovensku živorí. A trochu možno aj preto, že o knižniciach sa veľmi nehovorí, ani nie sú podporované bohvieakými dotáciami!
Ja však pracujem v knižnici na detskom oddelení a okamžite vás vyvediem z omylu, že do knižnice nik nechodí. Do nášho detského oddelenia prúdia davy. Každé dopoludnie nejaká škola, aj dve, a poobede sa trúsia jednotlivci. Keby ste nám zavolali, že nás chcete skupinovo navštíviť a podebatovať si o knižke, ktorú ste práve v škole prečítali, prípadne pozvať jej autora, to robievame takmer každý deň, idete neskoro! Náš kalendár je plný do konca apríla.
Pavúky nemajú šancu! Do nášho detského oddelenia prúdia každý deň davy čitateľov a ja raz a navždy odpovedám všetkým pesimistom a frflošom, že knižky sa ešte stále čítajú! S „oškretými ušami“, ale vždy nájdeme prostriedky, aby sme nakúpili veľa pekných knižiek, vždy nájdeme aj spôsob, ako zaplatiť a pozvať do knižnice živého spisovateľa. My spisovatelia chodievame na stretnutia s čitateľmi radi. Všetci sa radi trochu predvádzame, a najmä, sme zvedaví, ako na naše knižky reaguje naše čitateľské obecenstvo. O to v Pezinku nie je núdza, a nielen teraz v marci, keď sa o knižkách s odvolávkou na Marec – Mesiac knihy akosi viac hovorí. Marec je pre knihovníkov nočná mora. Odrazu si všetci spomenú na knižnice.
V pondelok sa začína Týždeň slovenských knižníc. Pre nás knihovníkov týždeň plný čitateľov a povinností, pre našich čitateľov každý deň jedno zaujímavé stretnutie s niektorým zo slovenských spisovateľov pre deti.
Začali sme už v piatok, besedou o knižke Petry Nagyovej Džerengovej Klára a mátohy, dnes budeme besedovať s Toňou Révajovou o Johanke v Zapadáčiku, v utorok si vypijeme čaj so sinologičkou Elenou Hidvéghy Yung, v stredu máme návštevu, všetky nadané deti zo široka-ďaleka, vyhodnocujeme celoročnú literárno-výtvarnú súťaž a v piatok sa bude naša knižnica otriasať, lebo zavyvádzať si k nám príde muzikant, organizátor a spisovateľ Braňo Jobus.
Tromfy však máme pripravené aj pre dospelákov. Všetci knihovníci sú nastúpení v plnej poľnej a v pohotovosti, lebo keď je týždeň slovenských knižníc, je to niečo ako marcová oslava nielen kníh, ale aj nás knihovníkov a knižníc. Choďte do knižnice, aj keď v nej máte manko, tento týždeň vám ho odpustia, choďte sa do knižnice zapísať, v niektorých, možno aj v tej vašej, vás zapíšu zadarmo. A hlavne, v knižniciach bude tento týždeň veselo a dobre. Minule som fajčila na ulici a pribrzdil pri mne jeden krpec na bicykli. „Teta, ja vás poznám, vy robíte v knižnici!“ Usmiala som sa. „Máte atramentové srdce?“ Keby som nevedela, že hovorí o knižke s rovnomenným názvom, odpoviem mu, že my, čo robíme v knižniciach, a nielen my spisovatelia, máme všetci srdce od atramentu.