Na sever a na juh!
Keď úplne vyčerpaný Robert Peary dorazil 9. apríla 1909 na severný pól, netušil, aké komerčné predstavenia sa na tomto mieste budú odohrávať o sto rokov neskôr.
Dnes sa tam môžete pohodlne dostať jednou z dvoch pravidelných turistických liniek, ktoré prevádzkuje Murmanská lodná spoločnosť. Onedlho tade budú premávať obchodné lode.
Začiatkom minulého týždňa sa v Oslo konala konferencia na najvyššej úrovni pod vzletným názvom Arktický summit – nový pohľad na obchod, energetiku a životné prostredie. O pár dní neskôr vyhrala voľby v Grónsku Aleqa Hammondová a jej sociálnodemokratická strana Siumut. Rozhodujúcou bola otázka, ako ďalej s pokladmi, ktoré ako snežienky vyliezajú spod roztápajúceho sa ľadu. Ropa, železo, meď a vzácne kovy potrebné pre tablety a mobily sľubujú obrovské príjmy.
Arktída je skrátka nový Klondike. ExxonMobil a Rosnefť tu plánujú v najbližších rokoch investovať do ťažby ropy vyše 500 miliárd dolárov. Čína platí nákladné expedície ľadoborcom Snežný drak. Skúmajú severnú cestu do Ameriky a plánujú, že už v nasledujúcich niekoľkých rokov tade pôjde 15¤percent ich medzinárodného obchodu. Ak Rusi práve nezapichujú ponorkami svoje hraničné vlajočky, aby vytýčili, čo všetko je ich dno, tak pripravujú skvapalňovanie zemného plynu. Severnou cestou pôjde loďami do Kanady.
To čo by ešte pred niekoľkými rokmi znelo ako science-fiction, je dnes realita. Roztápanie ľadu spôsobené zmenou klímy prináša netušené možnosti v situácii, keď sa zvyšuje spotreba prírodných materiálov a ropy. Ich rastúca cena umožňuje rentabilitu nákladných technológií. Technologický rozvoj dnes neakceleruje súťaž v tom, kto prvý spraví veľký skok pre ľudstvo na Mesiaci, ale kto prvý zvládne technológiu potrebnú na ťažbu v priestoroch, kde by to donedávna nikomu ani nenapadlo.
Je to paradox. Roztápanie ľadu spôsobuje zmena klímy, ktorú poháňa čoraz viac emisií zo spaľovanie fosílnych palív. Čím rýchlejšie sa však klíma mení, tým viac zdrojov sa pred nami otvára a o to dlhšie môžeme pokračovať v nastúpenej ceste.
Ak bude grónska vláda rozumná a nesprivatizuje svoje zdroje, ale poriadne zdaní ťažobné spoločnosti, tak potom bude trvalé bydlisko na tomto ostrove, ktorý má len okolo 57¤000 ľudí, niečo ako jackpot v lotérii. Výhra to však nebude pre krajiny, ktoré čoraz viac pociťujú dosahy zmeny klímy. Tie su dnes riadením osudu, geografie a rôznych prírodných faktorov majmä na juhu.
Roztápanie ľadovcov na severe pôsobí ako urýchľovač procesu zmeny klímy. Prvým problémom je stúpajúca hladina oceánov, ďalšie nasledujú so zmenami zrážkových cyklov, ktoré ovplyvňujú prístup k vode a poľnohospodársku produkciu. Namiesto aby sa vlády usilovali o riešenia, ticho participujú na boji o zisk.
Imidž napraví nejaká nova forma medzinárodnej pomoci. A tak sa bude v druhej polovici roka zase diskutovať na globálnom summite vo Varšave, ako riešiť zmenu klímy, zatiaľ čo na biznisfórach a plánovacích oddeleniach zainteresovaných štátov je už všetko jasné. Psi štekajú, ale karavána ide ďalej.