Zmluva s diablom
V poslednom čase sme sa mohli nazdávať, že turbulentné obdobie v eurozóne je už za nami.
Po gréckej bájke a rýchlom hasení požiarov v Írsku i Portugalsku sa španielske „pytačky“ na podporu bankového sektora zdali posledným zlým snom. Realita posledných dní je však úplne iná, opäť sa objavujú problémy s európskymi bankami, ktoré nedokážu tlmiť negatívne dosahy finančnej a ekonomickej krízy.
Ekonomika dlhodobo postavená na úverovej podpore bankového systému, keď sa fiktívne úvery splácajú reálnymi úrokmi, čo je princípom súčasného fungovania frakčného systému bankovníctva, nám ukazuje svoju pravú tvár.
Koniec daňového raja
Cyperské problémy nie sú novinkou. Pozornému čitateľovi ekonomických stĺpčekov sa prinajmenšom rok vrýva do povedomia táto dovolenková destinácia. Oficiálna žiadosť o finančnú podporu z Nikózie smerujúca k Európskej únii a Medzinárodnému menovému fondu (MMF) však narazila na veľa otáznikov. Ostrovná krajina je kľúčovým daňovým rajom v Európe, jej benevolentná daňová a banková politika „leží v žalúdku“ viacerým členom eurozóny.
Finančná pomoc vo výške 10 miliárd eur tak bola podmienená prísnejšou legislatívou a dodatočným zdanením vkladov v cyperských bankách, ktoré by mohli vláde v Nikózii priniesť až 6 miliárd eur. Tu však nastal háčik, banky sú zatvorené od minulého víkendu, všetky účty sú zmrazené a čaká sa na výšku zdanenia.
Prvotný víkendový „výstrel“ v cyperskom parlamente sa skončil politickým fiaskom. Miernejší utorkový návrh v podobe nezdaňovania vkladov do 20-tisíc eur, pri vkladoch do 100-tisíc so zdanením 6,75 percenta a nad 100-tisíc s dodatočným zdanením 9,9 percenta neprešiel. Poslanci tak dalo jasne najavo, že si nenechajú diktovať podmienky Bruselom a MMF.
Aká paralela s výkrikmi o demokracii a slobode na aténskom námestí a v gréckom parlamente, výsledok však môže byť veľmi totožný. Cyprus tak hľadá pomoc v mútnych vodách ruského kapitálu, keďže nie je tajomstvom, že ten využíval benevolentný finančný systém na ostrove pre svoje potreby.
Čierny Peter v Nikózii
Cyperskej vláde tak zostal v rukách čierny Peter, a to v podobe patovej situácie pri riešení finančnej pomoci a zatvorených bankách s plnými kontami. Jasné cyperské NIE je politickou hrou, keď ruská strana využíva politické tlaky na možnosť poskytnutia finančnej pomoci za rozšírenie svojho „energo-politického“ vplyvu na bohaté ropné ložiská pri Cypre.
O finančnej kríze na Cypre sa vedelo prinajmenšom od gréckych problémov. Preto nastupuje logická otázka. Komu táto situácia vyhovovala? Cyperčanom určite nie, Bruselu možno áno, aspoň vie pritlačiť na „tŕň v päte“ eurozóny v podobe daňového raja. A v neposlednom rade aj Rusku, ktorý už Nikózii poskytol finančný preddavok 2,5 miliardy eur splatný o tri roky, čo je v súčasnej chvíli nereálne.
Nech si vláda a slobodný, demokratický parlament vyberú akéhokoľvek ženícha, či už smerom na západ alebo východ, bude to mať ďalekosiahle finančné a ekonomické dosahy na blízku budúcnosť ostrovnej ekonomiky. Zanikne tak ďalší raj na finančnej mape, resp. vznikne „čierna diera“. Cyprus je na kolenách a bez finančnej pomoci musí hodiť uterák do ringu. Otázne zostáva, ktorá zmluva s diablom je lepšia – s Moskvou alebo Bruselom? Spletitý bankový a finančný systém opäť ukázal svoju moc a krutú realitu, ktorá sa určite neskončí pri Cypre.