Výroba zmaru
Nerozumiem nízkemu trestu pre masového vraha z Hurbanova. Publikovaný rozhovor s autorom posudku jeho psychického stavu (denník Sme) naznačuje, že za to, čo sa stalo, môže frustrácia. Dlhoročný príkladný mestský policajt vraj pociťoval veľké sklamanie z toho, že sa mu nedarí vyšetriť a vyriešiť zverené úlohy.
Nedokázal sa s tým zmieriť a rozhodol sa odstrániť prekážku svojho neúspechu. Tou prekážkou boli ľudia, členovia jednej rodiny. Samotný čin vraj prebehol v stave afektu či zníženej príčetnosti. Znalec sa v rozhovore vyjadril, že sa nečuduje nízkemu trestu, ktorý zabijakovi vymeral súd.
Nečudujú sa asi mnohí. Žiaľ, mnohí dôverne poznáme, aké je to byť frustrovaný. A akých zúfalých reakcií sme schopní, ak sa nám nedarí dosiahnuť žiaduci cieľ. Na Slovensku máme navyše celý rad profesií, v ktorých je frustrácia takpovediac každodenným sprievodcom. Sudca, pracovník zdravotníctva, učiteľ a ľudia v mnohých pomáhajúcich profesiách ju dôverne poznajú a vedia, ako ruinuje ich profesionálnu česť a sebaúctu.
Zmar poctivého úsilia tých, ktorých úlohou je zveľaďovať, udržiavať a naprávať poriadok či zdravie, má známe systémové príčiny. Nedostatočné personálne kapacity, žgrlošské financovanie, nedomyslené organizačné pravidlá a zle definované právomoci. Mestský policajt nemôže zbierať dôkazy a jeho vyšetrovanie je nutne povrchné. Štátna polícia mu nepomôže, pretože často hľadá vec nižšej hodnoty, ako je momentálna definícia skutku ako krádeže. Pred sociálnym kurátorom sa vŕšia spisy a klienti mu vyčítajú, že im nepomáha. Ani nemôže. Pre týrané ženy či rodinu žijúcu v zúfalých podmienkach nemá náhradné byty, fakultatívne dávky sú nízke, prechodné pôžičky im nemá ako poskytnúť. Terénni sociálni pracovníci sú v rovnakej situácii a o učiteľoch, ktorí pracujú s deťmi zo znevýhodňujúceho prostredia, ani nehovorme. Poctivé úsilie tých všetkých sa míňa účinkom.
Nízky trest pre zabijaka z Hurbanova akoby zohľadňoval tieto systémové poruchy. Poruchy, ktoré ponižujú poctivých profesionálov natoľko, že to môže vyústiť do agresie proti domnelej príčine ich neúspechu. Domnelej? O domnelej príčine frustrácie hovoria už len spoločenskí vedci. Obviňovanie tých, na ktorých sa dá – na rozdiel od zlej politiky – ukázať prstom, je masové. Podľa prieskumov aj profesionáli, ktorí sú najbližšie znevýhodneným a „neštandardným“, nekritizujú diery v zákonoch a zlú organizáciu. Ich výčitky padajú najmä na hlavu tých, ktorým nevedia pomôcť, vzdelať ich a naviesť na „cestu rešpektovania poriadku“. Sú pre nich zdrojom frustrácie presne v logike zabijaka z Hurbanova.
Rozšírenie tejto logiky má desivé rozmery. Nízky trest pre trojnásobného vraha je preto neprijateľný, ak sa nespojí s diagnózou systémových súvislostí, ktoré môžu dohnať poctivých profesionálov k chybnému úsudku o príčine ich neúspechu. Bez verejného záväzku odstraňovať systémové príčiny frustrácie profesionálov má tento nízky trest len jediné posolstvo: ospravedlnenie agresie voči tým, ktorí nezapadajú do bežných predstáv, ako sa má žiť.