Konať správne
„Násilie ako cesta k dosiahnutiu rasovej rovnosti je nepraktické a nemorálne. Je nepraktické, pretože nás vedie na špirálu vzájomnej deštrukcie. Starozákonné oko za oko privádza k tomu, že slepými zostaneme všetci. Násilie je nemorálne, pretože ponižuje oponenta namiesto toho, aby ho presvedčilo. Je nemorálne, pretože sa zakladá na nenávisti, a nie na láske, zanecháva spoločnosť v monológu, a nie v dialógu...“ Martin Luther King
„V Amerike je veľa dobrých ľudí, ale aj veľa zlých. A tí zlí, to sú tí, čo majú všetku moc a sú v pozíciách, v ktorých blokujú veci, ktoré vy a ja potrebujeme. Pretože takáto je situácia, vy a ja potrebujeme právo robiť, čo je nevyhnutné, aby sme skoncovali s takouto situáciou, a to neznamená, že propagujem násilie…“ Malcom X
Martin Luther King, ktorého 45. výročie zavraždenia si pripomíname, bol najvýraznejšou osobnosťou hnutia Afroameričanov za občianske práva. Ako baptistický kazateľ zorganizoval občiansky bojkot autobusov v meste Montgomery a pochod na Washington za pracovné miesta a slobodu. Stále viac sa zaujímal o problémy chudoby a materiálnej deprivácie, ktoré stoja mimo úzko zadefinovaného poňatia občianskych práv. Nevyhýbal sa ani téme, ktorá vtedy traumatizovala spoločnosť – vojne vo Vietname. Verejne hovoril o zbytočných „výdavkoch na smrť a deštrukciu“. Takéto vyhlásenia ho pripravili o mnohých spojencov medzi liberálnymi médiami a liberálne zmýšľajúcim establishmentom vo Washingtone. Koncom marca 1968 v Memphise podporil štrajk čiernych sanitárnych pracovníkov za vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. Zastrelili ho 4. apríla na balkóne hotelovej izby. To vyvolalo v celej krajine nepokoje, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí.
Malcom X, sunitský moslim, presadzoval myšlienky panafrikanizmu, sebaurčenia čiernych Američanov a ich práva na skupinovú sebaobranu – ak by to bolo nevyhnutné, aj násilnú. Odvážne obhajoval občianske práva černochov a dokázal presne pomenovať zločiny bielej Ameriky proti Američanom čiernej pleti. Zastrelila ho skupina mužov 21. februára 1965 počas prejavu na stretnutí Organizácie africko-americkej jednoty v newyorskom Harleme.
Uvedené citáty od dvoch najznámejších lídrov boja za práva Afroameričanov môžeme čítať z posledných záberov filmu režiséra Spika Leeho Konaj správne. Azda v žiadnom inom filmovom diele sa obraz urbánnych medzietnických vzťahov v USA nevykresľuje s takou komplexnosťou a empatiou ako v tomto z roku 1989. Všedný, veľmi horúci letný deň v Brooklyne kulminuje nočným násilím. Policajti zabijú černocha a rozzúrený dav podpáli miestnu pizzeriu.
Symbolizuje to koniec ilúzie o harmonickom spolužití, ale aj koniec zmyslu života viacerých obyvateľov štvrti, napríklad americko-talianskej rodiny majiteľa pizzerie. V prúde udalostí, ktoré odštartuje malicherná hádka, nik nie je jednoznačný vinník ani obeť. Vo chvíli, keď latentné napätie prerastá do otvoreného konfliktu, všetci konajú tak, ako musia – a zo svojho hľadiska správne.
Spike Lee tak reaguje na nezodpovedané dilemy hnutia za občianske práva. Pokiaľ spoločnosť dlhodobo umožňuje, aby prekvitali podmienky štrukturálneho rasizmu a nerovností – v zmysle, že jedna skupina dominuje nad inou, vykorisťuje ju, vylučuje ju alebo sa dokonca usiluje o jej elimináciu – ostáva iba otázkou času, kedy skryté napätie prepukne do otvoreného násilia. Aj preto, že zakorenený rasizmus a nerovnosti otvárajú cestu zhubnému násiliu, je nielen morálne, ale aj inteligentné eliminovať samotné zdroje rasizmu a nerovností.
Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.